V mlyne svietili prvé žiarovky v meste

Zrušenie poddanstva v krajinách habsburskej monarchie roku 1848 umožnilo obyvateľstvu strednej Európy viacej sa sťahovať, hľadať šťastie inde ako doma.

Sťahovali sa priemyselníci, obchodníci, inteligencia, ale najmä robotníci, ktorí verili, že inde ich čakajú lepšie zárobky. Ľudia sa sťahovali predovšetkým do Viedne, ale podnikavých novoprišelcov lákal aj blízky Prešporok.

Vtedy prišiel do Prešporku z českého kráľovstva Gottfried Ludwig, ktorý sa živil obchodom so sviňami. Vypasené uhorské bravy nakupoval a predával ďalej na západ. V roku 1850 sa v Prešporku usadil natrvalo. Získal pozemky pri Krížnej ulici oproti železničnej stanici vtedajšej Považskej železnice.

Vlakmi dovážal svine z oblasti Trnavy a zo Žitného ostrova. Na veľkom pozemku pri Krížnej ulici (vtedy ešte ceste) svine vykrmoval, a vykŕmené dodával na bitúnok, ktorý vznikol na konci 19. storočia neďaleko. Pôvodný mestský bitúnok na brehu Dunaja, v priestore terajšieho Šafárikovho námestia, musel ustúpiť novej výstavbe a stavbe prvého pevného mosta cez Dunaj.

Ludwig potreboval na chov svíň množstvo potravy, najmä otrúb a iných mlynárskych produktov. Na východnom konci Krížnej ulice stáli už aj v 18. storočí viaceré mlyny. Tam Ludwig nakupoval, takrečeno u susedov. Keď bol susedný mlyn na predaj, ukazovalo sa výhodné prikúpiť ho, a popri zisku z mletia obilia pre zákazníkov mať aj vlastný úžitok z „odpadu”, ktorý sa musel inak nakupovať od iných mlynárov. V roku 1880 vybudovali Ludwigovci parný mlyn - najväčší v meste. Podnik bol veľmi ziskový, zamestnával množstvo robotníkov - mlynárov. Tí, z neustáleho vdychovania múky a ostrých čiastočiek z pomletých šupiek obilných zŕn, trpeli chorobami pľúc. Máloktorý sa dožil veku vyššieho ako 45 rokov.

Syn Gottfrieda Ludwiga, Johann, po roku 1863 firmu rozšíril a stal sa aj mestským poslancom. Založil nadáciu na podporu priemyslu a finančne podporil aj založenie vyššej obchodnej školy v meste. Keď sa na prelome storočia budovala nová Barosova, teraz Štúrova ulica, získal tam pozemky a dal postaviť rad nájomných domov. V jednom z nich dočasne sídlilo vojenské veliteľstvo.

Jeho syn Ernest Ludwig pôsobil na začiatku 20. storočia ako diplomat v Číne.

Pri križovatke Krížnej a terajšej Karadžičovej, na pozemku, kde sa pôvodne sústreďovali svine na vykrmovanie, postavili Ludwigovci po roku 1880 rozľahlý jednoposchodvý mestský palác v neorenesančnom štýle. Autor projektu nie je známy, budovu postavila pravdepodobne prešporská firma Kittler und Grazl. Skosené nárožie paláca oproti prvej železničnej stanici bolo zdôraznené rizalitom s vyššou strechou, takže pôsobilo dojmom vežičky. Časť objektu bola rozdelená na prepychové byty, ktoré sa prenajímali.

Po bombardovaní mesta v roku 1945 z paláca ostalo tak málo, že ho rozobrali. Zachovala sa len malá časť, pavilón pri Ulici Vuka Karadžiča. Medzi hlavnou nárožnou budovou Ludwigovho paláca a zachovaným pavilónom bývala kamenná terasa s dvojitou kamennou kolonádou, ktorá niesla otvorenú drevenú pergolu. Terasa aj záhradná sála pri nej stoja dodnes. Sála má zamurované okná a slúži ako garáž. Na južnej strane, smerom k Záhradníckej ulici, k pavilónu priliehal skleník. Jeho presklená strecha tvaru štvrtiny ležatého valca mala železnú konštrukciu a budovy sa dotýkala vo výške kordónovej rímsy tesne pod dodnes zachovaným balkónom.

Rozbitý skleník odstránili až po roku 1958. Vtedy celý pavilón prestavali a na prízemí smerom k Ulici Vuka Karadžiča prerazili dve okná. Pôvodne tam bolo len jedno okno v strede fasády, z ktorého sa zachoval fragment štukovej dekorácie. Tesne pred oknom viedla železničná trať. Vlaky boli ešte ťahané parnými rušňami, preto museli byť okná na stavbe väčšinou zavreté. Fasády Ludwigovho domu boli bohato ozdobené hodnotnými štukami. Predstavu o nich dáva výzdoba opačnej fasády pavilónu obrátená do bývalej záhrady (dnes volejbalové ihrisko). Záhrada aj vykurovaný skleník bývali pred prvou svetovou vojnou plné cudzokrajných rastlín.

Palác Ludwigovcov na Krížnej ulici až na malý pavilón už nestojí. Zbúraná je aj neogotická kaplnka na katolíckom Blumentálskom cintoríne, ktorá stála nad kryptou Ludwigovcov. Ich kostrové pozostatky sa stratili. Komunisti ich v 50. rokoch pri likvidovaní cintorína kamsi vyhodili a na mieste ich „posledného odpočinku” postavili neskôr sochu milicionára. Ani Ludwigov mlyn už nepracuje. A zabúda sa aj na to, že práve v Ludwigovom mlyne zažiarili prvé elektrické žiarovky v Prešporku, napájané elektrickým prúdom z vlastného dynama.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus