Chodili sme zbierať huby a chytať ryby

Môj strýko, u ktorého som býval v rokoch 1932-1939 v bytovke továrne na náboje na Patrónke, si ma obľúbil natoľko, že mi venoval viac zo svojho voľného času ako svojim dvom dcéram.

V sobotu večer sme v prípade priaznivého počasia išli pešo alebo na bicykli na bohoslužby do kostola na Kalvárii, aby sme mali nedeľu voľnú na rekreáciu.

Strýko bol náruživý rybár a často sme už skoro ráno išli k blízkemu prvému jazeru na Hornej mlynskej doline, nazývanej teraz Partizánska lúka, na rybačku. Mojou úlohou bolo vykopávať červíky a nosiť ulovené ryby. Občas mi strýko počas rybačky prenajal na pol hodinu loďku a tak som mal možnosť člnkovať sa na jazere obklopenom lesom. Náš úlovok sme išli osláviť do krčmy Pod Červeným mostom.

Počas hubárskej sezóny sme chodili skoro ráno s košíkmi na huby na spomínanú lúku, kde rástli najmä špičky, májovky, prášnice a pečiarky. V lese nad lúkou rástli aj hríby, masliaky, plávky a na jeseň pôvabnica fialová. Zbierali sme aj obľúbené bedle jedle, ktoré zbierali len máloktorí hubári. My sme ich zbierali preto, lebo tento druh huby spropagoval svätojurský učiteľ Peter Jilemnický v tridsiatych rokoch minulého storočia.

Niekedy sme sa vybrali na bicykloch na výletné miesto na Železnú studienku (ktorá bola vzdialená približne 6 km) odkiaľ sme si brali domov pramenitú vodu, ktorú považovali starí Prešporáci za liečivú. Mala príjemnú chuť a vysoký obsah železa a už koncom 19. storočia tu boli kúpele so železitou vodou, nazývané Ferdinand király vasfürdö (Ferdinandove železité kúpele). Bola to príjemná jazda po asfaltovej ceste alebo po chodníkoch na okraji lesa. Cesta nebola ešte zaťažená automobilmi, ktoré tu premávali len ojedinele, z čoho mali „úžitok“ aj žaby, ktoré poskakovali z lesa cez cestu k jazerám na kladenie vajíčok. Po ceste nazad sme sa zastavili v reštaurácii Klepáč medzi prvým a druhým jazerom, kde sme sa občerstvili. Môj strýko obľuboval pivo a mne objednával tzv. krachelku. Bola to ovocná limonáda vo fľaši so špeciálnym uzáverom, ktorý bol vypodložený gumenou podložkou a sklenenou guličkou.

Občas sme v nedeľu popoludní išli na futbalový zápas na neďaleké ihrisko na Machnáči a po zápase sme sa išli občerstviť do známej reštaurácie U Slováka.

V polovici septembra sme chodili pešo na púť do pútnického miesta Mariatál (dnešná Marianka), chodníkom cez les od železničnej stanice Červený most, popri obci Lamač.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce)