Moje študentské roky strávené na Patrónke

V rokoch 1932-1939 som študoval na Masarykovom gymnáziu na Grösslingovej ulici. Moji rodičia bývali v okrese Trnava a chceli, aby som bol právnikom, preto ma prihlásili na štúdium na uvedenom gymnáziu, ktoré bolo najlepšie na Slovensku, ale len do roku 1939, keď okrem dvoch slovenských profesorov museli ostatní odísť do protektorátu v Čechách.

Pre podstatné zníženie kvality výučby ma rodičia v rokoch 1940-1941 zapísali do štátneho gymnázia v domovskej Trnave, kde som zmaturoval. Ako som v predchádzajúcom príspevku uviedol, býval som počas štúdií v Bratislave na Patrónke v bytovke na terajšej Dúbravskej ceste u strýka.

Z Patrónky som mal viac možností cestovať do školy do centra mesta. Z autobusovej zastávky na Patrónke premával k budove vinárskeho podniku Palugyay na začiatku Pražskej ulice mestský autobus linky P v rokoch 1929-1941. Na zastávke na Patrónke zastavovali aj autobusové linky prímestskej dopravy zo Záhoria. Zo zastávky železničnej stanice Červený most bolo možné cestovať na hlavnú železničnú stanicu.

Z Pražskej ulice od budovy Palugyay som cestoval električkou A k „Manderláku“. Na električku, ktorá mala otvorenú plošinu sme najradšej naskakovali za jazdy v zákrute pri Palugyayovi. Vyslúžili sme si pri tom nadávky sprievodkýň, ktoré nám dierkovali lístky v cene 1,50 Kč, pokiaľ sme si ich kúpili, lebo dosť často sme sa viezli na schodoch zdarma, najmä keď bola električka preplnená.

Od tercie od roku 1935 som chodil z Patrónky k Hlbokej ceste k budove mestského sirotinca Márie ochrankyne (oproti býv.ortopedickej klinike) v prípade priaznivého počasia na bicykli a v zime na lyžiach. Tie som si odložil pri bufetíku pri plote sirotinca u bufetárky Marynéni, u ktorej som si kúpil vždy štangličku čokolády za 0,20 Kč. Tento spôsob cestovania merajúci vyše 4 kilometre som zvolil z úsporných dôvodov a tiež preto, že to bola pre mňa ako športovca dobrá rozcvička.

Cesta to bola veľmi romantická. Viedla popri Kalvárii so vzácnou krížovou cestou z roku 1694 (bola postavená na pamiatku víťazstva nad Turkami) a potom pri Lurdskej jaskyni po Hlbokej ceste, ktorá bola prehĺbená do tvrdého kameňa koncom 19. storočia a pôsobí ako prírodná skalná tiesňava. V tomto útese bola zákruta a na skale v nej zahynul v roku 1931 cyklista, ktorému zlyhali brzdy (v skale je vytesaný kríž), a preto som na tomto mieste musel dobre brzdiť. Od sirotinca som mal blízko k zastávke električky A, ktorou som pokračoval v ceste do gymnázia.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce)