V krčmách na Dornkappli bývalo veselo

Počas existencie I. ČSR bolo v rokoch 1919 - 1938 na Dornkappli päť krčiem, z toho dve slovenské, dve české a jedna maďarská. Všetky krčmy sa nachádzali na rohových parcelách, ktoré boli pri parcelácii najdrahšie. Z doby môjho detstva sa pamätám, že takéto umiestnenie bolo až do znárodnenia.

Napríklad na Spoločenskej ulici boli krčmy v dvoch rohových domoch, na Bencúrovej to bolo tak isto.Miestni obyvatelia navštevovali tieto krčmy prevažne podľa národnostnej alebo straníckej príslušnosti, často ráno pred nástupom do práce sa stavili na „štamperlík“.

Krčmy boli otvorené od 7. do 20. hodiny a v sobotu a v nedeľu bola záverečná hodina o polnoci. V sobotu a nedeľu večer bolo v krčmách veselo. V štyroch krčmách hrali jazzoví hudobníci a v maďarskej krčme cigánska hudba. V niektorých krčmách boli tanečné parkety, na ktorých tancovalo 50 až 100 párov, tam kde nebol tanečný parket sa vynášali stoly a robilo sa miesto pre tancujúcich.

Takto trávil dornkappelský proletariát dni oddychu, keď po šiestich dňoch ťažkej lopoty chceli aspoň trochu zabudnúť na svoju biedu a aspoň trochu si užívať života. Zabávala sa hlavne mládež, starší pri poháriku filozofovali a politizovali. V sobotu a nedeľu predpoludním a niekedy aj popoludní sa v dornkappelských krčmách konali stranícke schôdze a schôdze spoločenských organizácií.

Okrem miestnych návštevníkov chodili do dornkappelských krčiem aj mládenci z iných mestských štvrtí a okolitých obcí, väčšinou na bicykloch. Lákala ich lacnejšia zábava a možnosť nových známostí s dievčatami, ktoré dávali prednosť cezpoľným pred domácimi mládencami. A to bol hlavný dôvod bitiek, ktoré sa odohrali najmä preto, keď niektorý mládenec vyzval do tanca frajerku miestneho mládenca. Bitky boli aj medzi prisťahovalými dedinčanmi a dornkappelákmi, ale tiež medzi mládencami z tehelne a prišelcami. Mládenci z tehelne si mysleli, že dievčatá z tehelne patria len im. Bitky sa odohrávali aj medzi civilistami a vojakmi a v roku 1937 dornkapellskí mládenci smrteľne zranili nožom jedného vojaka. Pri niektorých bitkách sa okrem pästí používali aj fľaše, poháre a niekedy aj boxery a nože.

Počas pracovných dní v pracovnej dobe boli krčmy málo navštevované. Ožili až podvečer, keď mnohí unavení robotníci si po skončení práce išli vypiť pohár piva alebo vínny strik (tzv. špritzer).

Od marca 1936 do konca marca 1937 sa napriek prevažne chudobným návštevníkom predalo v týchto krčmách 160 tisíc litrov piva, 6700 litrov hroznového vína, 4500 litrov ríbezľového vína, 5600 litrov liehovín, 7800 litrov limonád a 11000 litrov sódovky.