Obchod, remeslá a živnosti na Dornkappli

V období prvej ČSR bola úroveň služieb obchodníkov, živnostníkov a remeselníkov na Dornkappli nízka a zodpovedala kúpyschopnosti obyvateľov najchudobnejšieho proletárskeho predmestia Bratislavy.

Prví obchodníci boli z radov tých, ktorí v centre mesta skrachovali a tu chceli predať zvyšky tovaru, ktorý im zostal. Väčšia časť z nich ani tu neprosperovala, lebo nemali potrebný kapitál a odborné vedomosti. V roku 1937 bolo na Dornappli 12 obchodníkov.

Boli to väčšinou obchody so miešaným tovarom, kde okrem potravín a poživatín bol aj priemyselný a drogistický tovar. Často tu boli vedľa seba cukor a petrolej, káva a mydlo, cukríky a cesnak. Prisťahovali sa sem aj tzv. flárky, ktoré predávali na trhu zeleninu a ovocie.

Obchodníci naoko patrili medzi zámožnejšie vrstvy obyvateľov (svedčí o tom i skutočnosť, že na stavby svojich domkov kupovali väčšinou rohové pacely, ktoré boli drahšie), napriek tomu boli v skutočnosti väčšinou vazalmi bánk.

Na Dornkappli poskytovali počas I. ČSR služby 12 obuvníci bez pomocníkov, ktorí prevažne len opravovali obuv, lebo výrobou obuvi nemohli konkurovať Baťovi, šitie obuvi na mieru si na tejto chudobnej periférii ľudia nemohli dovoliť. Aj niekoľko krajčírok (viaceré bez živnostenského povolenia) len opravovalo šatstvo, lebo obyvatelia Dornkapple si kupovali lacné šatstvo z konfekčných obchodov.

Pracovali tu aj traja stolári, ktorí tiež väčšinou  len opravovali nábytok, lebo výrobou nábytku takisto neboli schopní čeliť konkurencii veľkých stolárskych dielní, najmä moravských. Maliar bytov tu bol len jeden, tento pracoval s učňom a vymaľoval izbu za 30-40 Kč.

Nachádzali sa tu aj dve biedne prevádzky holičstva a kaderníctva, občania si ich služby mohli dovoliť až neskôr, keď sa vyhrabali z dlžôb vzniknutých pri stavbe domku. Žil tu aj skúsený košikársky majster, prisťahovalec zo Žitného ostrova, ktorý však pracoval väčšinou na objednávku odberateľov mimo Dornkapple.

Na Dornkappli boli aj traja mäsiari a údenári, ktorí predávali najmä lacné konské mäso (približne 200 kg týždenne), párky a klobásy, lacné bravčové mäso (najmä bôčiky) a hovädzinu. V roku 1937 bola priemerná cena 1 kg konského mäsa 7 Kč a hovädzieho mäsa 10-14 Kč. Kilogram konskej masti stál 10 Kč.

Najlepšie zarábajúcimi živnostníkmi boli krčmári.