Fasádu školy poškodili pochybné opravy

S postupným rastom množstva obyvateľstva v Prešporku stále rástli aj potreby školskej výučby. Staré školy nevyhovovali ani priestormi, ani počtom učiteľov. Zásadné zmeny nastali po roku 1780, v čase vlády Jozefa II., keď celý školský systém v Uhorsku reformovali, a keď štátne školy prevládli nad cirkevnými.

Od roku 1868 bola podľa uhorského školského zákona školská dochádzka pre chlapcov aj dievčatá vo veku 6 až 15 rokov povinná. Po skončení základnej školy postupovali žiaci do meštianskej školy.

V Prešporku bola meštianska škola v 19. storočí umiestenená v budove bývalej nemeckej evanjelickej školy na dnešnom Primaciálnom námestí, za jezuitským, pôvodne evanjelickým kostolom. Na začiatku 20. storočia premiestnili dievčenskú meštiansku školu do budovy, kde bola predtým detská opatrovňa a nalezínec na pôde historickej Pálffyovskej záhrady (Edlova, teraz ulica Podjavorinskej). K budove patrila rozsiahla záhrada pri ulici Palisády, medzi dnešnými ulicami Zochovou a Svoradovou. Na tom pozemku postavili pred rokom 1910 modernú budovu chlapčenskej meštianky s vchodom zo Zochovej, vtedy Telocvičnej ulice (Torna utca). Horná časť ulice vtedy ešte nebola priechodná, voči Palisádam ju uzatváral plot záhrady.

Novostavba školy zodpovedala všetkým požiadavkam na modernú hygienickú školskú prevádzku. Široké schodištia a chodby, priestranné a veľkými oknami presvetlené triedy, špeciálne učebne, telocvičňa, veľký dvor, ktorý bol otvoreným schodišťom spojený s nádvorím dievčenskej meštianky, to všetko sa so stiesnenými priestormi pôvodnej budovy nedalo ani porovnať.

Solídne vnútro školskej budovy bolo navonok zdôraznené ozdobnou fasádou s precízne modelovanou štukovou výzdobou v secesnom slohu s prvkami neobaroka a neoklasicizmu. Nápadné ženské maskarony sú zavŕšené sovami ako symbolmi Pallas Atény, bohyne múdrosti a vzdelania. Rastliné ratolesti, vence, festony, motívy bukových a gaštanových listov, šišky ihličnatých stromov, figurálne reliéfy, celá výzdoba hovorí o vzdelaní, ktoré má žiak v budove získať.

Autorom reliéfnej výzdoby bol pravdepodobne tunajší sochár Adolf Meszmer, ktorý spolupracoval na vytvorení mnohých fasád v meste, aj na Mindszentyho fotografickom ateliéri pri kláštore Notre Dame, aj na výzdobe Reduty. Dva kvalitné figurálne reliéfy medzi oknami prvého a druhého poschodia pri Zochovej ulici predstavujú skupiny nahých detí so symbolmi vyučovaných predmetov: písanie, kreslenie, matematika, geometria, geografia, história, fyzika, chémia.

Školská budova stojí už sto rokov. Už 50 rokov v nej nesídli meštianska škola, ale stredná priemyselná škola elektrotechnická. Budovu v minulosti čiastočne modernizovali, dostala ústredné kúrenie, miesto pôvodnej vyrezávanej drevenej brány nepekné dvere z plechu a skla. Keď objekt pred pár rokmi prevzala župa (vyšší územný celok), začali sa na ňom realizovať síce potrebné, ale z pamiatkarského hľadiska pochybné opravy. Pri oprave plášťa strechy zmizli všetky dovtedy zachované typické historické klampiarske ozdoby. Plechové šišky na vysokých stožiaroch, ktoré boli v Bratislave ojedinelé, boli súčasťou architektonického výrazu budovy. Zachované ostali len železné konzoly pod podstrešnou rímsou, ktoré nesú odkvapové rúry.

Pred pár mesiacmi sa realizovala takzvaná oprava fasády nárožnej časti objektu pri Zochovej ulici a pri Palisádach. Po odstránení lešenia vidno nevhodnou ostrožltou farbou natreté steny, na ktorých sú detaily „opravené“ tak primitívne a nemožne, že by mala ihneď nasledovať ich skutočná oprava. Panelovanie štítov je zničené, sokle pod (zamurovanými) oknami štítov nezmyselne zjednodušené, z priamych línií kvádrovania sa stali nejasné vlnovky (pokiaľ sa úplne nestratili). Reliéfny dekoratívny prvok s pôvodne ostrými hranami a kontúrami vencov, lístia a mašlí sa „opravou“ zmenil na amorfný nezmyselný kus omietkovej babraniny. A to všetko za peniaze, ktoré investor získava z daní obyvateľov mesta.

Ešte nie je neskoro napraviť chyby a fasádu opraviť v súlade s požiadavkami pamiatkovej ochrany. Pri oprave ďalších častí fasády treba dbať na to, aby sochárske diela opravovali odborníci reštaurátori, aby sa na dnes otlčené štíty vrátilo pôvodné panelovanie, aby priame línie v kvádrovaní na omietke boli zreteľné, aby sa na strechu vrátili kovové ozdobné prvky. Okná do podkrovia obnoviť tak, ako ich autor projektoval. Aby budova školy v centre hlavného mesta Slovenska reprezentovala, najmä ak už stojí na hlavnej prístupovej ceste k Hradu a k Parlamentu.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus