V Dornkappli sa žilo svorne a bezkonfliktne

V roku 1928 mala Dornkappel necelých 1300 obyvateľov, v roku 1930 to bolo 2953, v roku 1934 už 5846 a v roku 1936 viac ako 6000 obyvateľov.

V Dornkappli žili v období I. ČSR okrem Slovákov prevažne Nemci a Maďari. Zastúpenie tu mali aj Česi, Moravania, Rusíni, Bulhari, Srbi, niekoľko Číňanov a 14 židov. Všetci žili svorne, bezkonfliktne a I. J. Marko právom nazval Dornkappel predmestím troch jazykov (slovenský, nemecký a maďarský). Z 5846 obyvateľov v roku 1934 bolo 54% rímskych katolíkov, 4,5% evanjelikov, 4% bez vyznania a zvyšných 7 cirkví malo 4-percentné zastúpenie. Kostol tu však nebol, saleziáni slúžili bohoslužby v telocvični Štúrovej školy, kostol bol postavený neskôr.

V roku 1931 vo voľbách do mestského zastupiteľstva 720 voličov odovzdalo najviac hlasov dvom komunistickým stranám (vyše polovicu) a socialisticky orientovaným stranám vyše tretinu. Dornkappel bola proletárskym predmestím s malým počtom remeselníkov a obchodníkov, úradníkov bolo len 20.

V roku 1933 sa začala fašizácia Nemecka, Rakúska a postupne aj Bratislavy. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1933 dostali na Dornkappli zo 778 hlasov fašistické strany viac ako 20%. Pod vplyvom predvolebných sľubov mali fašisticky zmýšľajúci voliči až štvrtinové zastúpenie vo voľbách.

Viac ako polovica dornkappelských robotníkov bolo sezónnych, ktorí príležitostne pracovali v okolitých vinohradoch, u bulharských záhradníkov, na stavbe ciest a železničných tratí a niektorí šťastlivci aj v bratislavských priemyselných podnikoch a na stavbách. Niektoré dievčatá pracovali ako slúžky alebo pracovníčky na príležitostné práce v bohatých domácnostiach. Viaceré mladé ženy sa živili prostitúciou. Väčšina z dievčat sa dala na prostitúciu len preto, aby mohli uživiť rodinu, keď ani jeden z rodičov nemohol zohnať prácu a z jej zárobku žila celá rodina.

V roku 1937 bolo na Dornkappli 981 nezamestnaných. Pre nich organizovali spolky a organizácie Červený kríž, Masarykova liga, Charitas a cirkevné organizácie, najmä saleziáni a dominikáni rôzne dobročinné akcie. Boli to polievkové akcie, mlieko pre dojčatá a aj chlieb a iné potraviny, najmä zemiaky, ošatenie a obuv pre deti a niekedy aj uhlie a mydlo. Mesto prispievalo na tieto akcie ročne sumou cca 60-tisíc Kč.

Viera Hupková - Houšková
(Pokračovanie nabudúce.)