V Podhradí zbúrali aj bývalú zbrojnicu

Mnohí Bratislavčania sa ešte pamätajú na reštauráciu Rybársky cech na začiatku Žižkovej ulice. Bola umiestnená v historickom dome, v ktorom sa v minulosti schádzali členovia cechu rybárov a cechu lodníkov.

Reštaurácia nepatrila k najlacnejším v meste, ale pred rokom 2000 bola atrakciou, na ktorú ešte dnes spomínajú jej hostia z Bratislavy, ako aj zo zahraničia. Po reštitúcii objektu bývalými majiteľmi reštaurácia, nanešťastie, zanikla a dnes je objekt nevábnou kancelárskou budovou. Po roku 1990 pred ním vyrástla nevkusná budova konkurenčnej rybárskej reštaurácie, ktorá zmenila medzičasom meno.

Medzi terajšou reštauráciou „Caribic´s“ a konzervovaným torzom stredovekej Vodnej veže je široké priestranstvo, na ktorom do minulého týždňa stála tridsať rokov provizórna montovaná stavba staveniskového zariadenia. „Dočasná stavba“ stála na mieste zbytočne zbúraného historického objektu.

V roku 1619 obsadili mesto aj kráľovský hrad nad ním povstalecké vojská Gabriela Bethlena. Cisárske vojsko pritiahlo k mestu v októbri 1620 a pokúsilo sa získať mesto späť. Rozhodujúca bitka sa odohrala na brehu Dunaja, asi presne na mieste neskoršieho verejného priestranstva na rozhraní západného predmestia Vydrica a poddanskej obce Zuckermandl, ktorá patrila pod hradné panstvo.

Počas bitky vybuchol sklad pušného prachu vo Vodnej veži a rozmetal jej stredoveké murivo do okolia. V bitke zahynul aj veliteľ cisárskych jednotiek gróf Henri du Val Dampierre de Hans. Pri tejto bitke a ďalších, ktoré nasledovali, boli zničené celé predmestia, a určite aj prístav v zátoke pod Hradom. Devastované boli aj neďaleko Vodnej veže sa nachádzajúce kráľovské koniarne.

Po potlačení bethlenovského povstania bolo potrebné najprv dôkladne opraviť budovu kráľovského paláca na hrade a zosilniť hradné opevnenie. Práce sa uskutočnili pod vedením grófa Pavla Pálffyho, ktorý si postavil aj nový palác pod hradom, pri Zámockej ulici. Keď bola pevnosť obnovená, poverila uhorská kráľovská komora grófa Pálffyho, aby dal na mieste zruinovaných kráľovských stajní na brehu Dunaja postaviť novú zbrojnicu. Podľa historických prameňov ju staval majster z Talianska, známy pod menom Jacobus Italus.

Jednoposchodová budova stála rovnobežne s brehom Dunaja, bola asi 100 metrov dlhá, mala dve brány, za budovou dlhý dvor pod hradným svahom. Vysoká strecha bola členená dvoma radmi strešných vikierov, v strede dĺžky budovy bol väčší vikier s kladkou, ktorým dopravovali do podkrovia tovar, možno aj obilie a seno.

Podľa rytiny z 30. rokov 18. storočia bola na bráne zbrojnice namaľovaná obrovská dvojhlavá cisárska orlica, nad stredom budovy sa týčila štíhla baroková vežička zavŕšená dvojhlavou orlicou z plechu, ktorá mohla slúžiť aj ako veterná ružica. V strede jednoduchej fasády budovy bol na prvom poschodí miesto okna namaľovaný obraz, pravdepodobne biblického obsahu. V písomných prameňoch sa zbrojnica v minulosti označovala latinským výrazom „armentarium”.

Iná zbrojnica, z druhej polovice 17. storočia, stála v areáli Hradu, na priestranstve, ktoré sa dnes volá Leopoldovo nádvorie. Tú zbytočne zbúrali počas rekonštrukcie hradného areálu, keď pod vzniknuté „nádvorie“ zapustili dnes už nefunkčnú a nepotrebnú kotolňu ústredného kúrenia.

Zbrojnica pri Dunaji stratila svoju pôvodnú funkciu v priebehu 19. storočia. Premenili ju na kasáreň a jej západnú časť prebudovali na vojenskú pekáreň. Starší občania mesta sa ešte pamätajú na prenikavú vôňu čerstvého chleba, ktorá sa okolo objektu vo dne v noci šírila. V 50. rokoch 20. storočia vojsko objekt opustilo, stal sa obytným domom chudobných ľudí a nakoniec sídlom klubu dôchodcov.

Hoci išlo o jeden z najstarších objektov Podhradia, ktorý bolo možné bez problémov zrekonštruovať a znovu využiť, megalomanská myšlienka prestavby Podhradia na modernú mestskú štvrť zvíťazila a zbrojnicu - arzenál - armentarium bez dokumentácie, bez prieskumu architektúry, skrátka bez milosti zbúrali. Pritom šlo o vojenskú taliansku architektúru, akých bolo v strednej Európe zachovaných len pár. Objekt tvoril vhodné podložie kráľovskému hradu, ktorého súčasťou vlastne bol. Ktovie, či aj nová výstavba, ktorá má na mieste zbrojnice v dohľadnom čase vzniknúť, bude hradný areál rešpektovať rovnako citlivo.