Futbalovy stadion

Udalosti posledných dní či týždňov v klube FC Artmedia Petržalka nemôžu nechať chladným žiadneho fanúšika klubu ani fanúšika futbalu. Jeden z najúspešnejších klubov novodobej slovenskej futbalovej histórie a druhý najstarší futbalový klub na území Slovenska nám mizne pred očami a to spôsobom akým je to možné hádam len na Slovensku. Prečo je to tak? Z odstupom času a po vytriezvení z posledných udalostí je tento smutný stav veľmi úzko spätý s bývalým (možno aj súčasným) majiteľom Ivanom Kmotríkom a s celým vedením klubu. Je to dané absolútnym nepochopením princípu futbalu ako takého a to akú funkciu má futbal v spoločnosti plniť. Futbal nie je len 90 minút raz za týždeň a otáčanie peňazí pri prestupoch, futbal to je filozofia, droga, radosť, futbal to sú fanúšikovia nositelia týchto veličín v svojom srdci. Majiteľ toto nepochopil, možno preto že nechcel, možno preto že ho to nezaujímalo, možno preto že vedenie klubu dal nesprávnym ľuďom. O chybách majiteľa a celého vedenia alebo možno ich perfektnej systematickej práce za účelom likvidácie fanúšikov a klubu by sa dalo bohužiaľ napísať veľmi veľa. Pohŕdanie tradíciou a históriou klubu - aj keď sme jeden z najstarších klubov na Slovensku, vedenie a majiteľ týmto pohŕdali. V roku 1993 premenoval klub na Artmedia Petržalka čo bolo akceptované aj keď s nevôľou, neskôr ale dokonca na Artmedia Bratislava – pre fanúšika neakceptovateľný názov. Klub mal tento rok svoje 110. výročie, vie vôbec o tom vedenie klubu? Zmena loga a klubových farieb. Petržalka zrazu už nie je čierno biela ale čierno bielo zelená. My nie sme a nikdy nebudeme zelení, my sme čierno-bieli! Ovplyvňovanie zápasov, SFZ a médií - nikdy nedokázateľné ovplyvňovanie zápasov, veľká benevolentnosť rozhodcov, žiadna či alibistická kritika novinárov a všetkých médií a vplyv na celý náš slávny futbalový zväz. Za všetko nemôžem nespomenúť legendárny zápas Petržalka - Trnava 1:2 z povestným hodením bicykla na trávnik, vyšetrovanie ktorého zmietol SFZ zo stola ako neopodstatnený, či márna snaha o zverejnenie otvoreného listu fanúšikov ešte v marci 2006 v slovenských slobodných médiách. Absolútna ignorácia fanúšika. Na klub čo dosiahol také významné úspechy v Lige majstrov neexistuje oficiálny kontakt, nemá svojho hovorcu ako prostredníka medzi klubom a okolitým svetom, nemá predajňu suvenírov, neorganizuje stretnutia s fanúšikmi, nezáujem o vzniknutý fanklub, atď. Absolútna ignorácia okolitého sveta s informačným embargom na všetky informácie z kuchyne klubu. Štadión, štadión, štadión. Tréner Weiss tvrdí: \"Kmotrík nie je človek, ktorý nechá klub napospas\". A ako ho nechal? Je to normálne zrušiť štadión a nemať ani len pozemok na druhý? Že sa ruší štadión je jasné už dosť dlho na to aby dokázal Kmotrík z jeho možnosťami nájsť riešenie. Neustále zavádzanie fanúšikov a verejnosť o vytypovaných lokalitách, vyhováranie sa na neschopných a skorumpovaných mestských poslancov... Tento exmajiteľ nás všetkých veľmi pekne klamal a nakoniec veru pán Weiss nechal napospas. Klub bez štadióna, financií a s pár fanúšikmi, ktorých ešte nezlikvidoval to je veľmi dobrá investícia. Možno to exmajiteľ s klubom prvotne myslel dobre, pochybujem že by mal trpezlivosť 15 rokov na tento konec. Ale posledné udalosti hlavne so štadiónom a jeho likvidáciou sú plánované s úspešným koncom pre developera. Vedenie klubu sa čuduje prečo chodí na Petržalku rok čo rok menej a menej divákov, veď by to vzhľadom na silu mužstva a jeho úspechy malo byť naopak. Malo, ale nie je a pokiaľ sa nezačne meniť Váš prístup alebo ešte lepšie pokiaľ Vás nevymenia, inak to ani nebude. Vy si otvoríte obchod v meste a keď Vám tam ľudia nechodia, sú na vine ľudia. Bohužiaľ páni, doba sa mení a ľudia rozmýšľajú ako naložiť so svojím vzácnym voľným časom. Ono zasa netreba až tak strašne veľa - slušné prostredie, služby na úrovni a poctivý futbal. Inými slovami stačí chcieť. Ja sa vzhľadom na to ako sa Vy správate k fanúšikom naopak čudujem, že ešte vôbec niekto na futbal príde. Aj vy milí bratislavskí a petržalskí poslanci, bývalí či súčasní, ste v tom až po uši. Rušíte beztrestne jeden štadión za druhým. Vy ste predali pozemky pod štadiónom – pozemky patriace mestu a teda aj nám – za smiešnu nekomerčnú cenu ako pozemky určené na športové využitie. Vy ste ich preklasifikovali za smiešnu protihodnotu na pozemky využiteľné na komerčné účely, kde už môže stáť mrakodrap bez toho aby vadil Sadu Janka Kráľa. Predávate hektáre developerom, ktorým je jedno, čo tu postavia, však oni tu nežijú, všade je dosť miesta na obchodné centrum, polyfunkciu alebo mrakodrap, ale na niečo také neziskové ako športový areál tu miesta niet. Pán Ftáčnik, vy ste nám pri našom nedávnom stretnutí vyvolanom zástupcami Engeraufans deklarovali veľkú snahu mestskej časti Peržalka a exmajiteľa Kmotríka o definitívny výber lokality pre nový štadión. Vtedy ste spomínali termín cca mesiac a hovorili, že by bolo veľmi pekné, keby po poslednom zápase na starom štadióne bola vedením klubu a mestskej časti prezentovaná nová lokalita pre štadión. Zase sme s vnútorným uspokojením odišli zo stretnutia a zase nič. Prezident klubu pán Bajan na predsezónnej tlačovej konferencii vypúšťa ďalší termín – september. A čo my, fanúšikovia? Žijeme z ďalšieho termínu... Koľký termín to už je? Škoda reči. Ale nádej umiera posledná a fanúšik je naivný, takže si počká. Ďakujeme, pán Kmotrík, veľa úspechov v belasom drese. Určite je to veľmi zaujímavý klub s bohatou históriou, množstvom fanúšikov a v neposlednom rade so zbytočne veľkým športovým areálom v širšom centre Bratislavy. Vedenie klubu - tak ako ste si nikdy nezastali fanúšikov a klub, keď nás celé Slovensko urážalo a stále uráža, ani my si vás nezastaneme. Možno ste mali zviazané ruky, to vás ale neospravedlňuje. Vy ste najlepšie vedeli čo sa deje a toto je aj vaše maslo. My však nikdy nespravíme hrubú čiaru za minulosťou, my pamätáme a budeme si toto obdobie pripomínať, aby sa už nikdy neopakovalo. Immer Wieder Engerau