Magistrát vraj o pontónoch pred Eurovea klame

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ani Plavebná agentúra Dunaj (P.A.D.) by si nemali nárokovať na umiestnenie pontónov na Dunaji pri nákupnom centre Eurovea. Tvrdí to bratislavský magistrát, podľa ktorého už spoločnosti dostali na inom mieste toku náhradné pontóny ako kompenzáciu. Plavebná agentúra obviňuje magistrát z klamstva, vodohospodári chcú reagovať až budúci týždeň.

Na toku Dunaja smerom od nákupného komplexu k Starému mostu sa podľa hovorcu primátora Ľubomíra Andrassyho vybudovali tri pontóny. Jeden pre plavebnú agentúru, jeden pre SVP a posledný pre Slovenskú plavbu a prístavy (SPaP). Mali vraj slúžiť na to, aby sa zachoval promenádny priestor pri Eurovei a lode vodohospodárov a plavebnej agentúry kotvili tam. "Takto je to definované aj v projektovej dokumentácii a kolaudačnom rozhodnutí zo septembra 2009, kde je tiež priestor pred nákupným centrom definovaný ako promenáda na oddych a trávenie voľného času," uviedol Andrassy pre TASR. Mesto si preto myslí, že spoločnostiam už boli pridelené kotviace body a nemali by si nárokovať na ďalšie. Pontón pre SPaP však už bol podľa informácií TASR predaný španielskej firme a aj SVP väčšinu svojich pontónov prenajíma. Takýto prenájom podľa hovorcu mesta stojí približne 200.000 eur ročne, za prenájom pontónu pred Euroveou by spoločnosti získali aj 300.000 eur.

Plavebná agentúra Dunaj sa dosiaľ k situácii nevyjadrovala a do vyriešenia problému chcela zachovať mediálny pokoj. Konateľ spoločnosti Miroslav Gerhát však dnes pre TASR povedal, že magistrát zavádza a klame. "Žiadny iný pontón sme nedostali. Pridelili nám tú istú polohu, akú sme mali aj predtým," reagoval. Mesto podľa neho nepozná právne predpisy, ktoré regulujú plavbu na Dunaji či upravujú podmienky státia plávajúcich zariadení vo verejných a osobných prístavoch. "Pokiaľ ide o využitie uvedenej lokality, to neurčuje kolaudačné rozhodnutie Eurovey, ale zákon o vnútrozemskej plavbe a ďalšie právne predpisy ministerstva dopravy," tvrdí Gerhát. Z nich je podľa jeho slov zjavné, že lokalita je vymedzeným priestorom verejného prístavu, ktorý je určený pre pristávanie osobných lodí a na nástup a výstup cestujúcich. Pre poškodzovanie dobrého mena spoločnosti i porušovanie zákona zvažuje agentúra podanie na Generálnu prokuratúru i ministerstvo dopravy.

Hovorca mesta ale pripomína, že na mieste pri Eurovei sa nikdy s umiestnením pontónov nepočítalo. "Chýbajú zábrany či norné steny. Toto nie je technický priestor na kotvenie lodí," dodal s tým, že v okolí existujú len štyri kotviace body pre prípad mimoriadnej povodňovej situácie.

Krajský úrad životného prostredia (KÚŽP) v Bratislave nevidí žiadny problém v tom, aby pri Eurovei stáli pontóny. Také je jeho pripravované stanovisko k problému, ku ktorému sa negatívne vyjadrilo mesto Bratislava aj mestská časť Ružinov. "Ochrana vody je dostatočná a životné prostredie pontón neovplyvní," povedal pre TASR v stredu 25. júla prednosta úradu Peter Hanulík.

 "Je neprijateľné, aby takýmto spôsobom tlačili akékoľvek inštitúcie alebo osoby na nezávislosť KÚŽP a v príkrom rozpore s pozíciami samosprávy a iných inštitúcií presadzovali svoj úzkoprsý podnikateľský zámer," povedal pre TASR hovorca primátora Ľubomír Andrassy. "Aj magistrát je jedným z tlakov. Niekto tam pontóny chce, niekto nie. Toto ale neposudzujeme," reagoval pre TASR prednosta KÚŽP Peter Hanulík.

Rozhodnutie podľa jeho slov už leží na stole. Úrad dosiaľ čakal na vyjadrenie Krajského stavebného úradu, ktorý mu odpovedal v utorok 24. júla. "Ak by nám úrad povedal, že sa pontón nedá z určitých dôvodov pripevniť k zemi, v tom prípade by naše vyjadrenie podliehalo jeho stanovisku," vysvetlil Hanulík. Krajský stavebný úrad sa však k problému postavil neutrálne a rozhodnutie prenechal na KÚŽP. A ten posudzuje len vplyv na životné prostredie.  "Či bude stáť pred Euroveou alebo v prístave, mám je to úplne jedno. Nemáme predsa tok rozdelený na Ružinov a Staré Mesto. Ochrana vody je dostatočná a životné prostredie pontón neovplyvní," tvrdí prednosta.

Nesúhlasné stanovisko dalo k pontónom mesto aj mestská časť. KÚŽP preto opätovne rozposlal žiadosti o prehodnotenie stanovísk, tie sa však nezmenili. "Akékoľvek zaberanie priestoru reklamou, pontónmi, naťahovaním lán, o ktoré ukotvíte loď, to je všetko vec, ktorá kvalitu priestoru znižuje. Preto je tam zo strany mesta možnosť kotvení lodí neprijateľná," podotkol Andrassy, podľa ktorého ide o cenné územie, ktoré využíva široká verejnosť a je určené na trávenie voľného času. Hanulík však oponuje, že zákon neukladá úradu povinnosť posudzovať to, či sa do priestoru pontón hodí alebo nie. "Tu sa bijú dve veci - logickosť a estetika. My však nemôžeme povedať, že jeden pontón chceme a ďalší nie. Na akom základe?" pýta sa prednosta.

Pontóny by na Dunaji však ešte nemuseli byť v prípade, že by napríklad nespĺňali technické podmienky. "Musia sa tiež pripevniť k zemi. Ak ich tam mestská časť nechce, nebudú predsa plávať na motor," pripomenul Hanulík.

Mesto sa chce podľa Andrassyho obrátiť aj na ministerstvá, pod ktoré inštitúcie, ktoré do procesu vstupujú, patria. Akceptuje len také kotvenie lodí, ktoré by slúžili na nástup a výstup cestujúcich turistov, ako napríklad Propeler. Manažér pre médiá Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Pavel Machava oponuje, že pri pontónoch lode nebudú stáť dlho a nepôjde ani o veľké výletné lode. "Pre nás je pontón veľmi dôležitý. Potrebujeme ho na prevádzku," dodal s tým, že bude slúžiť aj pri čistení Dunaja či vytyčovaní plavebnej dráhy.

Jeden pontón chce na Dunaji umiestniť SVP, jeden Plavebná agentúra Dunaj. SVP pontón na Dunaji už mal, podľa Machavu ho tam teraz len vracia. "Museli sme ho dočasne dať preč, lebo sa stavalo nákupné centrum. Teraz bude kotviť na tom istom mieste, kde bol umiestnený ešte pred výstavbou," vysvetlil. Žiadosť o povolenie státia plávajúceho zariadenia zaslal SVP Štátnej plavebnej správe 3. mája 2011. Tá mu vydala povolenie vlani 10. júna.

(TASR)