Budovanie koľajovej trate v Petržalke sa posunulo

Projekt budovania koľajovej trate na území bratislavskej Petržalky sa môže opäť posunúť. Rozhodli o tom dnes mestskí poslanci. Tí schválili spoločné stanovisko troch hlavných aktérov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Železníc SR a hlavného mesta – k výsledkom technicko-ekonomickej štúdie koľajovej trate.

Štúdia je podľa splnomocnenca primátora Tomáša Fabora odborným podkladom pre detailnejšie projektovanie koľajovej trate. Nasledovať bude dokumentácia pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Ďalším krokom bude vypísanie medzinárodného tendra na vybudovanie trate od železničnej trate od Bosákovej ulice po Janíkov dvor. Ide o združenú investíciu a druhú etapu plánovaného nosného dopravného systému. Na túto investíciu by podľa Fabora malo ísť z kohézneho fondu viac ako 33 mil. eur (miliarda tristotisíc korún).

Problémom však v súčasnosti je, že vybudovanie tunela popod Dunaj, ktorý by mal prepojiť Železničnú stanicu Filiálka a Železničnú stanicu Petržalka sa posúva na obdobie okolo roku 2025. Momentálne nie sú ani financie na vybudovanie prepojenia tunela s Bosákovou ulicou. Pokiaľ nebudú aj tieto veci doriešené, bude jazdiť električka zo Šafárikovho námestia do Petržalky cez Starý most, a to po trati s rozchodom 1 000 mm. Neskôr by sa mala trať prebudovať na rozchod 1 435 mm. Podľa Fabora údajne nebude technicky náročné prebudovať podvozky a rozšírenie koľají na podvaloch.

Zo spoločného stanoviska vyplýva, že z hľadiska vedenia trate sú prijateľné všetky riešené varianty. Prioritne sa však odporúča povrchový/polozapustený variant vedenia trate. Podľa primátora však je cieľom mesta, aby bola trať vedená čo najviac pod zemou.

Pred časom však práve na túto tému vznikla "prestrelka" medzi ním a starostom Petržalky Milanom Ftáčnikom. V predbežnom stanovisku totiž ešte minulý rok schválila mestská časť prioritné preferovanie podpovrchového variantu, prípadne jeho čiastočnú úpravu a skombinovanie s polozapusteným variantom. Mesto vtedy podľa primátora preferovalo pozemný variant, lebo iný by bol finančne náročnejší a mesto naň nemá peniaze. Časom sa však situácia zmenila. Mestská časť zastáva v súčasnosti rovnaký názor ako mesto, čo potvrdila aj na utorňajšom rokovaní. Dokonca do budúcnosti nevylúčila ani pozemný variant vedenia trate.

(sita)