Vozičkári majú za sebou aj kuriózne cesty

Chcem sa podeliť o radosť, že bratislavská mestská hromadná doprava konečne začala fungovať aj pre vozičkárov! Nie úplne, ale predsa. Neviete si predstaviť, aký je to pocit, keď viem, že sa takmer so stopercentnou istotou dostanem tam, kam potrebujem, samozrejme, na určitých trasách.

Pohybujem sa na elektrickom vozíku. O to sú pre mňa bezbariérové autobusy dôležitejšie. Na nastupovanie potrebujem vyklápaciu rampu. Až donedávna bola ťažiskom mojich ciest Karlova Ves. Využívala som hlavne autobusy č. 30. Síce maličké, ale bezbariérové. S veľmi ochotnými šoférmi. Takmer vždy vystúpili a pomohli mi. Nespoliehali sa na cestujúcich. Cestujúci niekedy ani netušia, že stoja na „platni“, ktorá sa dá vyklopiť.

Postupne sa moje trasy rozširovali. Dostala som sa z jedného konca mesta na druhý. Netradične, no predsa. Medzi kuriózne cesty patrila napríklad z Karlovej Vsi do jedného nákupného centra, kde sa cesta začala presunom na zastávku Lafranconi, odtiaľ 30-kou na Patrónku. Pre nefungujúcu schodiskovú plošinu som pokračovala v smere, z ktorého som prišla, lebo som sa nedostala na druhú stranu cesty. Použila som 63-ku v smere do Lamača, vystúpila pri Tescu, tam som nastúpila na 63-ku na opačný smer a bola som, kde som chcela.

To sa dalo cez víkend. V týždni treba použiť inú trasu. Zo zastávky Lafranconi 30-kou pod Nový Most, odtiaľ 88-kou na Lachovu, ktorá je jedinou spoločnou zastávkou s 96. Podobne som išla z Vrakune do Karlovej Vsi: 87-kou k Ekonomickej univerzite, potom 88-kou pod Nový most a opäť 30-kou.

Teraz sa pohybujem skôr v Ružinove. Nemám síce spoj až domov, ale aj tak môžem chodiť do práce autobusom, spolu s dlhšou prechádzkou. V 96-ke už síce nie je bežné, že šofér autobusu vystúpi, ale zato cestovanie v priestranných autobusoch je komfortnejšie.

Trošku mi chýbajú grafikony pre vozičkárov, alebo aspoň informácia, na ktorých linkách premávajú bezbariérové autobusy. K autobusom sa dostávam viac-menej náhodou, len keď nejaké stretávam... Verím, že aj do budúcnosti budú pribúdať bezbariérové autobusy, aby nebolo treba kombinovať trasy. Že aj my na vozíku budeme prežívať menej stresu, či príde vhodný autobus alebo nie. Že šofér autobusu vždy zareaguje, keď vidí na zastávke vozičkára a tiež na zvonček pri vystupovaní.

Silvia Petruchová, Bratislava
LIST ČITATEĽA