Riečna plavba je regulovaná 200 rokov

Začiatky pravidiel pre lodnú dopravu na vnútrozemských tokoch v Európe sa datujú do začiatku devätnásteho storočia, konvencie pre Dunaj stanovuje Dunajská komisia od roku 1949.

Od mája toho roka platí belehradská dohoda, ktorej oficiálny názov je Dohovor o režime plavby na Dunaji, dokument podpísali predstavitelia podunajských štátov 18 augusta 1948. Tých je v súčasnosti jedenásť. Belehradská konvencia vyslovuje tézu slobodnej, otvorenej a nediskriminovanej plavby na Dunaji a definuje povinnosti podunajských štátov pri zabezpečovaní dobrého stavu dunajskej plavebnej cesty na ich úsekoch, ako aj spoluprácu s Dunajskou komisiou.

Dunajská komisia nemá však právo nariaďovať, ani sankcionovať, dáva len odporúčania. Napriek tomu sa jej závery rešpektujú - sú totiž nevyhnutnou podmienkou pre fungujúcu dopravu po rieke.

„Nie je náhodne určená výška, šírka či dĺžka plavebnej komory,“ ilustruje situáciu technický námestník Povodia Dunaja Peter Minárik. „Všetko sú to násobky istých čísel, ktoré platia v každej krajine po rieke a podľa týchto násobkov sa stavajú aj riečne plavidlá a všetky technické prvky spojené s vodnou dopravou.“

Istú, ale nepriamu, exekutívnu podporu majú jej rozhodnutia v Európskej komisii. Napočudovanie ide o ekologické záležitosti - lodná doprava má totiž najnižšie energetické nároky na prepravu jednej tony tovaru, a preto sú členské štáty únie povinné preferovať tento spôsob transportu. Odborné odporúčania, pochopiteľne, pochádzajú od Dunajskej komisie.

Tieto vzťahy sa bezprostredne týkajú aj bratislavských mostov. Požiadavka Dunajskej komisie je, aby podchodná výška nad najvyššou plavebnou hladinou pri prietoku 6000 metrov kubických za sekundu alebo nad vzdutou vodným dielom bola 9,5 metra (pri vyššom prietoku sa plavba medzi Viedňou a Budapešťou, teda aj cez Bratislavu, zastavuje).

Z deviatich mostov na našom území päť vyhovuje požiadavke (prispôsobili jej aj rekonštrukciu mostu Márie Valérie v Štúrove), z nevyhovujúcich je na tom najhoršie starý bratislavský most s gabaritom 7,06 metra. Komárňanské mosty a most v Medveďove tesne prekračujú hranicu 9 metrov.

„Nik nám nemôže nariadiť zbúrať nejaký most. Len čo však naň položíme ruku, že ho ideme upravovať, sme povinní rešpektovať odporúčanie Dunajskej komisie,“ uzaviera Peter Minárik.

Gustav Bartovic