Tento rok sa do Týždňa mobility zapojí aj Bratislava

Takmer 1300 európskych miest vrátane Bratislavy sa tento rok zapojí do podujatia Týždeň mobility, ktorý bude od 16. do 22. septembra. Jeho súčasťou bude aj Deň bez áut, ktorý tento rok pripadne na sobotu 22. septembra.

Trasa, ktorú prejdú autá v krajinách Európskej únie, je až v polovici prípadov kratšia než šesť kilometrov. Podiel dopravy na ročnej spotrebe ropy pritom dosahuje až 70 percent a automobilová doprava je zodpovedná za takmer štvrtinu emisií oxidu uhličitého. Zmyslom Týždňa mobility je upozorniť na negatívne dosahy nekontrolovateľného nárastu automobilizmu, ktoré permanentne pociťuje aj mesto Bratislava, a podporiť alternatívne formy dopravy, napríklad cyklistickú.

„Deň bez áut poskytuje ľuďom priestor na zamyslenie sa nad tým, na čo naozaj slúžia ulice v našich mestách,“ povedal nám predseda občianskeho združenia BicyBa Patrik Martin. „Mali by byť ulice navrhnuté tak, aby sa zmaximalizovala motoristická doprava, alebo by mali byť spoločenskými priestormi, v ktorých sa ľudia môžu stretávať, nakupovať, venovať sa športovým alebo iným aktivitám?, pýta sa P. Martin.

Deň bez áut je tiež príležitosťou na zmenu najmä pre tých ľudí, ktorí denne používajú na presun automobil. „Použitím iného dopravného prostriedku sa môžu pripojiť k obyvateľom z viac ako tisíc miest z celej Európy, ktorí na svoju prepravu v tento deň použijú prostriedky mestskej hromadnej dopravy, bicykel alebo vlastné nohy. Oceňujeme, že tento rok Bratislava zodpovednejšie pristúpila k tejto kampani Európskej komisie. Podujatie Deň bez áut bude mať osvetovo- kultúrny charakter, na svoje si prídu aj cyklisti,“ uviedol P. Martin

Uplynulé tri až štyri roky možno podľa P. Martina charakterizovať ako dobrý rozbeh rozvoja cyklistickej dopravy v Bratislave, ale na viditeľnejšie zmeny to, žiaľ, nestačí. „Problémom ostáva stále to, že mesto nevyčleňuje na výstavbu cyklotrás dostatočné finančné prostriedky - zrejme to nepovažuje za dosť dôležité,“ povedal nám.

„Poslanci mnohých európskych miest pochopili, že rozvíjanie nemotoristických dopráv je pre mesto podstatne ekonomickejšie ako rozvoj automobilizmu,“ Ako dodal P. Martin, prednostne by sa mali budovať úseky, ktoré môžu najvýraznejšie pomôcť ľuďom v doprave, teda v centre mesta a na rovinatých spojniciach centra a sídlisk vo vzdialenosti do šiestich kilometrov. V Bratislave sa to týka najmä Petržalky, Ružinova a Karlovej Vsi.