FOTO Všimli ste si toto výnimočné tablo v centre mesta? Mená viacerých spolužiakov poznáte

Zdroj: ac

V centre Bratislavy na Laurinskej ulici, vo výklade bistra Burger King, môžete po tieto dni obdivovať výnimočné tablo, ktoré vytvorili spolužiaci z niekdajšej ZDŠ na Námestí 1. mája, narodení krátko po vojne. Priťahuje pozornosť mnohých okoloidúcich, niektorí objavujú na fotkách svojich príbuzných, ale aj viaceré známe tváre. Foto tabla nájdete v článku nižšie - koho poznáte vy?

Príbehy kamarátstiev, ktoré vydržali neuveriteľných 70 rokov, približuje jeden zo spolužiakov, Milan Draškovič, na nasledujúcich riadkoch. Jeho text, ktorý nazval Generácia 47, možno oživí aj vaše spomienky na detstvo a mladosť.

My, spolužiaci ročníka 1947, sme sa rozhodli pripomenúť si po 70 rokoch začiatok povinnej školskej dochádzky. Od narodenia sme žili najmä v Bratislave, prevažne v jej Starom Meste. Dňa 1. 9. 1953 sme sa prvýkrát, ako prváci, stretli v XXI. Osemročnej škole na Námestí 1. mája v Bratislave.

• V pionierskom veku sme chodili na rôzne krúžky do Domu pionierov a mládeže (teraz sídlo prezidenta). Chodili sme na Firšnál (Námestie slobody), púšťať šarkanov, hrať futbal, bicyklovať sa a sánkovať. V lete sme chodili na kúpaliská Tehelné pole, Lido, Zlaté piesky a na jazerá Vajnory a Kuchajda. Sánkovať a lyžovať sme sa chodili aj na Kolibu a Bubnovku, korčuľovať na Zimný štadión a keď dobre mrzlo, aj na prírodné klziská na Železnej studničke a na zátoku Dunaja v Karlovej Vsi. Na hazardné hry (guličky a karty) sa hodilo detské ihrisko na Vysokej. Po čase nás ihriská prestali zaujímať, viac nás priťahovalo Korzo (tvorili ho ulice Michalská, Sedlárska, Hviezdoslavovo námestie a Mostová). Korzo bolo, najmä v podvečerných a večerných hodinách, fenomenálnym miestom stretávania sa bratislavskej mládeže.

Zdroj: Renáta Černayová

Gabika Beňačková, Jana Beláková,Janko Lehotský či Eva Veselá, dcéra slávneho speváka Františka Krištofa Veselého​... Viaceré mená z tabla poznáte.

• 60. roky boli obdobím výnimočným a nezabudnuteľným. Atmosféra v spoločnosti sa uvoľňovala. Dalo sa cestovať napríklad do susedného Rakúska. Dostupnejšou sa stávala hudba zo západnej Európy a z Ameriky, pre Bratislavčanov a ľudí z blízkeho okolia dovtedy dostupná z vysielaní viedenskej televízie a pre širší okruh poslucháčov z vysielania rádií Luxemburg a Slobodná Európa. V Bratislave vzniklo množstvo bigbítových kapiel, výnimočná spomedzi nich bola The Beatmen. Ako predkapela hrali The Beatmen v jeseni 1965 na dvoch pamätných koncertoch kapely Manfred Mann z Anglicka v Športovej hale na Pasienkoch. To bol hudobný sviatok dovtedy u nás nepoznaný. Kvalitnú popmusic prinášal od roku 1966 festival Bratislavská lýra. Na „Lýre“ sa prezentoval výkvet svetových skupín a spevákov tohto žánru, napríklad The Shadows, The Beach Boys, The Tremeloes, Los Bravos, Cliff Richard.

• V Starom Meste bolo množstvo kín (Hviezda, Tatra, Pohraničník, Palace, Praha, Slovan, Liga, Kino mladých, Letné večerné kino Hviezda), tiež amfiteáter na hrade. Z novembrových akcií „Mesiac sovietskeho filmu“ sa stal „Týždeň sovietskeho filmu“ a vo väčšej miere sa objavovali kvalitnejšie filmy svetovej kinematografie, niektoré v rámci tzv. Filmového festivalu pracujúcich a Filmfóra. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bola bohatšia i ponuka svetovej literatúry a repertoáru divadiel. Konali sa vystúpenia dvojice Lasica - Satinský, na Sedlárskej ulici malo sídlo Divadlo na korze s činoherným repertoárom.

Zdroj: vtedy.tasr.sk

​Na premietanie na hradnom amfiteátri dodnes spomínajú mnohí Bratislavčania.

• Ako stredoškoláci sme chodili na tanečné kurzy do Parku kultúry a oddychu, a tam aj na nedeľné tanečné zábavy. Tancovačky, častokrát označované ako „Čaj o piatej“, sa konali aj v študentských internátoch Mladá garda, Bernolák (alias Lumumbák), Šoltesák, Belojanisák, Horský park. Čaj sa na nich nepil, pilo sa ale pivo a víno, záverečná bola o 22.00. Výnimočným miestom pre bratislavskú mládež bol Vysokoškolský klub na Námestí SNP. Vo „Véčku“ sa konali koncerty kapiel, tancovačky, divadelné a filmové predstavenia, poetické večery.

• Voľný čas sme trávili aj na štadiónoch. Bratislava bola mestom vynikajúcich športovcov - jednotlivcov a kolektívov. Mala olympijských víťazov (napríklad krasokorčuliar Ondrej Nepela), majstrov sveta, Európy, Československa. Raritou bolo, že v 70. rokoch sa v jednom roku stali majstrami Československa bratislavské kluby - hokejisti Slovana, basketbalisti Interu a volejbalisti Červenej hviezdy. Mnoho rokov po sebe brali tituly majstrov Československa vodní pólisti Slávie UK Bratislava.

Zdroj: vtedy.tasr.sk

​Lyžovačka na bratislavskej Kolibe v januári 1963

• Výnimočné a nádejné obdobie 60. rokov sa postupne skončilo po 21. auguste 1968 vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Reakciou na tento krutý akt, podľa oficiálnej ideológie spriatelených krajín východnej Európy v tomto vojenskom pakte, bol odchod mnohých obyvateľov Československa za hranice, najmä na západ Európy, do USA, Kanady, Austrálie. Rozhodli sa tak aj niektorí naši spolužiaci z „osemročenky“ z Námestia 1. mája.

• Po rokoch štúdií sme si všetci našli nejaké zamestnanie. Z niektorých z nás, zverejnených aj na tomto paneli, sa stali známejšie osobnosti, najmä vďaka svojim povolaniam (Gabika Beňačková – sólistka opery Národného divadla Praha, Jana Beláková – speváčka kapiel Braňa Hronca a Ľuba Beláka a hlavná hrdinka filmu Slnko v sieti, Janko Lehotský – kapela Modus, Mišo Hubka – chirurg, Eva Veselá – MUDr. stomatológie, dcéra slávneho speváka Františka Krištofa Veselého).

• Zamestnaní sme boli všetci, postupne sme si zakladali rodiny, mali sme primerané bývanie, niektorým z nás bolo zamestnanie aj koníčkom, iným prostriedkom na dôstojnejší život. Dobrého tovaru (napríklad ovocia, ošatenia alebo zariadení na bývanie) bolo v obchodoch menej. Napriek tomu ponuka tovaru u nás bola bohatšia ako vo vtedajšom Sovietskom zväze, Bulharsku či Rumunsku.

Zdroj: vtedy.tasr.sk

​Viacerí bratislavská školáci trávili v Dome pionierov a mládeže aj prázdniny. Foto je z roku 1960.

• Dnes sme už v seniorskom veku. Niektorí z nás už sú prababky a pradedkovia. A, žiaľ, niektorí z nás už medzi nami nie sú.

• Bratislava sa rokmi v mnohom zmenila, v mnohom k lepšiemu, v mnohom k horšiemu. Niekdajšie malebné časti mesta ostali minulosťou. Boli zbúrané alebo inak zlikvidované. Neuváženému a necitlivému procesu búrania, našťastie, unikla vtedajšia ruina Bratislavského hradu. Také šťastie ale nemali štvrte pod hradom – Vydrica a Zuckermandel. Zrušené alebo zbúrané boli aj mnohé vychýrené kaviarne, vinárne, reštaurácie, krčmy a  cukrárne. Do týchto miest našich niekdajších návštev už nikdy nevstúpime.

• Zlikvidované boli aj mnohé ihriská v rôznych častiach mesta, najmä futbalové, a viaceré športové priestory. Ich likvidácia sa častokrát uskutočnila bez adekvátnej náhrady. Taký osud mal aj cyklistický štadión na Tehelnom poli, kde bývali nezabudnuteľné preteky v dráhovej cyklistike. Tieto zaniknuté miesta si zachovávame aspoň v našich spomienkach.

• Neprejdeme sa ani po Korze našich mladých čias, i keď jeho ulice ostali, našťastie, bez zmeny. Korzo, najmä v lete, býva plné ľudí, no nestretneme tam už našich niekdajších kamarátov, notorických „korzárov“ a frajerov, a sem-tam aj vtedajších povaľačov. My chlapci nebudeme mať šancu obdivovať dievčatá, ktoré nás priťahovali svojou krásou a oblečením podľa najnovšej módy. Nad tým, či sme pre ne boli zaujímaví, sa dá len špekulovať, no aj tam vznikali prvé lásky.

• Viacerí sa pravidelne dvakrát do roka stretávame v Bratislave. Udržiavame kontakty, a stretávame sa aj so spolužiakmi žijúcimi v Česku, Rakúsku, Nemecku, USA a v Kanade. Vzájomné kontakty a stretnutia nás naďalej spájajú, prinášajú nám spomienky na naše krásne detstvo a mladosť a sú prejavom úprimného kamarátstva, ktoré pretrváva roky. Tento vzťah potvrdzuje, že deň 1. 9. 1953, kedy sme sa prvýkrát stretli v našej škole, a nasledujúce roky v nej prežité, boli nezabudnuteľným a šťastným obdobím v našich životoch.

Jubilejné stretnutie sa uskutočnilo v tomto roku v Bratislave v októbri.

Milan Draškovič, október 2023

Úžasné zábery: Portál Pamäť mesta Bratislavy približuje naše historické unikáty

Poznáte staré bratislavské ulice, námestia, domy? Jedinečný výlet do našej minulosti ponúka už takmer desaťročie internetový portál www.PamMap.sk/Bratislava, ktorý je k dispozícii pre každého záujemcu bezplatne. Okrem textov tam nájdete desiatky tisíc záberov na miesta, ktoré sa medzičasom niekedy aj dramaticky zmenili. Profesor Juraj Šedivý z Katedry archívnictva a muzeológie Univerzity Komenského hovorí o vzniku, možnostiach i budúcnosti portálu, ktorý tiež má svoj príbeh. (Na úvodnej foto vidíte, ako vyzeral podomový predaj obuvi v Bratislave krátko po vojne.)