Zdroj: Zbierka Juraja Horvátha na PamMap.sk
Poznáte staré bratislavské ulice, námestia, domy? Jedinečný výlet do našej minulosti ponúka už takmer desaťročie internetový portál www.PamMap.sk/Bratislava, ktorý je k dispozícii pre každého záujemcu bezplatne. Okrem textov tam nájdete desiatky tisíc záberov na miesta, ktoré sa medzičasom niekedy aj dramaticky zmenili. Profesor Juraj Šedivý z Katedry archívnictva a muzeológie Univerzity Komenského hovorí o vzniku, možnostiach i budúcnosti portálu, ktorý tiež má svoj príbeh. (Na úvodnej foto vidíte, ako vyzeral podomový predaj obuvi v Bratislave krátko po vojne.)
Ako vznikol nápad vytvoriť takúto pamäť Bratislavy, čo vás motivovalo, okrem profesionálneho záujmu?
Myšlienka historického portálu sa vytvárala postupne. Podobne ako iní zberatelia som si aj ja budoval zbierku historických pohľadníc a fotografií Bratislavy. Potom množstvo digitálnych skenov pribúdalo pri príprave knižnej série Dejiny Bratislavy. Najsilnejším impulzom však bolo, keď na jar 2014 cez aukčný portál ebay rozpredával jeden nemecký domovník stovky unikátnych fotografií po známom bratislavskom fotografovi Josefovi Hoferovi, ktoré mali pôvodne skončiť v zbere papiera. Nemal som peniaze na kúpu všetkých, a tak som si povedal, že v garážach a na pôjdoch starých domov v Bratislave, na Slovensku, ale aj v Nemecku, Rakúsku, Izraeli a všade, kam emigrovali starí Prešpuráci, sa možno ešte skrývajú stovky takýchto zbierok. A nemusíme ich všetky kúpiť. Skúsme ich dať len digitálne dohromady. A tak vznikla myšlienka portálu PamMap.sk. Pôvodne to bola stránka len pre dejiny Bratislavy. Ale ľudia nám na univerzitu nosili celé kufre unikátnych záberov aj z iných oblastí Slovenska, a tak náš portál dnes ponúka obrazy či písomnosti k vyše 800 lokalitám.
Čo všetko na portáli PamMap nájdeme?
Zdigitalizované muzeálne predmety, obrazové pramene ako fotografie či pohľadnice, audio- aj video-rozhovory s pamätníkmi... Môžete si vyhľadať informácie a zábery k ulici, kde ste žili, študovali alebo pracovali. Pri niektorých námestiach je dokonca možnosť ísť až po úroveň čísla domu. Takúto presnosť neponúkajú ani európske portály vytvorené za milióny eur. K záberom vytvárame okrem miestneho registra aj tematický, takže si môžete nájsť napríklad zábery či písomnosti k bratislavským Nemcom, Maďarom či Židom, k vinohradníctvu, zaľúbenosti alebo zvieratám.
Ferdinandove kúpele na Železnej studničke cca. 1930 - 40, vľavo cestička na Kačín
Ako funguje dopĺňanie digitálneho archívu?
Ľudia nám prinesú povedzme starý kufor s fotkami, pohľadnicami, písomnosťami, my im ich bezplatne zdigitalizujeme, originály vrátime a kópie v nižšom rozlíšení a s ich vodoznakom dáme na spoločný portál. Ak niekto chce fotku bez vodoznaku, musí sa obrátiť na majiteľov. Raz ich potomkovia ten kufor možno vyhodia, no informácie na našom portáli ostanú.
Fontána bohyne Diany pred niekdajším Grassalkovičovým (dnes Prezidentským) palácom na Hodžovom námestí na konci 19. storočia
Je to pekná, možno niekedy aj dobrodružná práca, určite však náročná na čas. Máte ho?
Portál PamMap.sk má vyše 66-tisíc jednotiek, len k Bratislave je ich takmer 32-tisíc. Vynásobte si každú priemerne asi 7 minútami a dostanete čistý čas práce na portáli samotnom (asi tisíc pracovných dní). Treba však prirátať čas na komunikáciu s inštitúciami alebo jednotlivcami, čas na skenovanie a úpravu skenov, teda ďalších asi tisíc hodín.
To je na jedného človeka priveľa...
Na portáli PamMap.sk sa preto podieľajú tri univerzity, okrem bratislavskej Univerzity Komenského aj univerzita v Banskej Bystrici a Košiciach, a takisto viaceré občianske združenia, z najznámejších spomeniem Bratislavské rožky. Na prácach sa vystriedalo vyše 200 dobrovoľníkov a desiatky študentov. Spolu vykonali prácu v rozsahu možno 8 až 10 pracovných rokov.
Profesor Juraj Šedivý nad množstvom unikátnych záberov
Ktorú fotografiu, pohľadnicu či iný dokument o minulosti nášho mesta si ceníte najviac?
Cenné sú najmä fotografie a písomnosti z pozostalostí rodín, ktoré museli z Bratislavy za dramatických okolností odísť - Židia, Nemci, Maďari či Slováci z akcie B. Za najcennejšie však považujem rozhovory, ktoré sme s mnohými z nich natočili a postupne pribúdajú na portál. Pretože dramatické situácie, ktoré prežili, nemali čas dokumentovať. No ostali im v pamäti a aj po ich smrti sa zachovajú na spoločnom portáli.
Juhozápadná strana Hlavného námestia okolo roku 1905
Prispievajú vám väčšinou inštitúcie, alebo sú to najmä bežní ľudia, ktorí nájdu zaujímavú fotku vo svojom archíve?
Na náš portál poskytli historický materiál prakticky všetky významnejšie bratislavské pamäťové inštitúcie ako mestský archív, múzeum, pamiatkový ústav, lyceálna knižnica, Slovenské národné múzeum. Viac ako všetky inštitúcie dohromady však prispeli „bežní ľudia“. Ide často o emigrantov – napríklad Nemcov, ktorých sme vyhnali po roku 1945, či Židov, ktorí sa vrátili z koncentrákov a utekali odtiaľto potom pred komunistami. Mnohé z ich materiálov sú unikátne, nemajú ich žiadne múzeá. Niektorí nám poslali fotky z malých uličiek, ktoré sa bežne nefotili, alebo porozprávali dramatické zážitky z bombardovania, frontu či okupácie 1968. Materiál nám nosia aj ich deti, ktoré si už nepamätajú, kde a čo je zobrazené. Tam nám radami pomáhajú ľudia, ktorí sledujú našu facebookovú stránku Pamäť mesta Bratislavy.
Stavba výškového domu Manderla v roku 1934 - 1935
Možno aj naši čitatelia majú doma dobové fotografie, ktoré im je ľúto vyhodiť, no nevedia, čo s nimi. Poradíte?
Portál PamMap.sk je k dispozícii všetkým Bratislavčanom, ktorí sa zaujímajú o naše dejiny, a rovnako je stále otvorený pre všetkých, ktorí sú ochotní prispieť doň zaujímavým historickým materiálom. Napríklad z Michalskej ulice alebo hradu máme tisíce záberov, lebo ich fotili všetci. Ale ak by mali vaši čitatelia doma fotky z nejakej málo fotenej ulice, napríklad štvrte rodinných domov na Kolibe, okolo Slavína, v Trnávke, Prievoze, staré zábery z Petržalky pred výstavbou alebo z Nového Mesta, Ružinova či z prímestských častí, tak im ich radi bezplatne zdigitalizujeme, pridáme do ich vlastného priečinka na spoločnom portáli. Nestojí ich to nič, prácu urobíme u nás na univerzite a zachová sa spomienka na miesta, ktoré sa zmenili, a na ľudí, ktorí na nich žili.
Ako sa s vami spoja?
Na portáli sú emailové adresy na tých, ktorí majú na starosti Pamäť miest. Bratislavu koordinujem ja, tak mi záujemcovia môžu napísať na univerzitnú adresu juraj.sedivy@uniba.sk, alebo zavolať na číslo uvedené na portáli. Budem sa tešiť na spoluprácu.
(ac)