Zdroj: Archív TASR
Bratislavský hrad - amfiteáterPamätáte sa aj vy? Pred takmer 75 rokmi, presne 22. mája 1949, odovzdal Bratislavčanom vtedajší primátor Anton Vasek amfiteáter na Bratislavskom hrade, dnes zostal už len v spomienkach. "Hoci sa filmy končili pred polnocou, nikto sa nebál tmavých uličiek a podozrivých tieňov,“ pripomenul herec a spisovateľ, „Prešporák“ Julo Satinský jeden zo zážitkov, ktoré uverejnili aj naše Bratislavské noviny. Porovnajte si fotografie spred desiatok rokov s dnešnými.
Ako informuje portál vtedy.sk, s obnovou hradného amfiteátra sa začalo v roku 1947. Na úprave terénu pracovali najmä dobrovoľné brigády vtedajších národných výborov... a o dva roky už primátor Dr. Anton Vasek slávnostne odovzdal verejnosti toto prírodné kino pod oknami hradu, do ktorého sa zmestilo niekoľko tisíc divákov.
Amfiteáter postavený na severnej terase Bratislavského hradu bol prvým civilným využitím areálu po viac ako 100 rokoch a viacerí Bratislavčania dodnes s nostalgiou spomínajú na filmy pod holým nebom. Neskôr tam, v rámci rekonštrukcie severnej časti areálu, vybudovali podzemné garáže a nad nimi vytvorili barokovú záhradu. Nádherná záhrada pôvodne vznikla v čase vládnutia Márie Terézie, v nasledujúcich storočiach i desaťročiach však hrad pustol, a spolu s ním aj okolie. Záhradu sa podarilo obnoviť až v roku 2016. Porovnajte si dobové foto s aktuálnym, ktoré nám poskytol Ľubomír Deák z OZ Bratislava a jej Premeny.
1949: Amfiteáter tesne pred dokončením
2023: Takýto je pohľad na to isté miesto dnes.
22. máj 1949: Slávnostné otvorenie amfiteátra
2023: Fotograf stlačil spúšť na rovnakom mieste: na zábere je baroková záhrada, pod ňou podzemné garáže.
Bratislavské noviny uverejnili v roku 2007 aj takúto spomienku Jula Satinského: „Na hradný amfiteáter sa chodilo ešte dlho po roku 1950. Tu sme videli Fanfána Tulipána, Pád Berlína aj Tancovala jedno leto. Pred plátnom bolo aj obrovské javisko, na ktorom sa konali estrádne programy. Ani sa mi už veriť nechce, že som tam videl živého Vlastu Buriana. Vystupoval s klaviristom, spieval a rozprával. Moja generácia zažila v hradnom amfiteátri ešte aj chýrneho Kálmána Latabára z Budapešti a Františka Dibarboru - miláčika slovenského národa. V tom čase televízia nebola a za bavičmi musel ísť každý osobne hore na hradný kopec. Boli to nádherné večery!“
Nasledujúca dobová fotografia je z roku 1960, keď sa v amfiteátri konal XI. filmový festival pracujúcich za účasti delegácií zahraničných a našich filmových pracovníkov. Opäť si ju môžete porovnať s aktuálnym záberom urobeným z rovnakého miesta.
9. júl 1960: Slávnostne vyzdobený vchod do hradného amfiteátra
2023: Pôvodný vstup zakrýva prístavba.
Mnohí starší Bratislavčania sa určite pamätajú aj na tancovačky na hradnom kopci, a spomenul ich takisto Julo Satinský. „Rodičia púšťali do prírodného kina aj naše frajerky - takže cestou domov sme sa z davu strácali po hradných schodoch do zákutí starej Židovne, postupovali sme Vydricou a Vajanského nábrežím. Pre mladých Bratislavčanov bol letný amfiteáter na hradnom kopci rituálnym miestom. Hoci sa filmy končili pred polnocou, nikto sa nebál tmavých uličiek a podozrivých tieňov. Na východnej strane hradného kopca sa v lete tancovalo. Do tanca hrali známe bratislavské kapely, parket bol vždy zaplnený do posledného miestečka," pripomenul herec a spisovateľ zážitky, ktoré sa z hradného kopca navždy vytratili.
Zároveň položil otázku: „Ktovie, či budú chodiť v budúcnosti za hviezdnatých letných nocí Bratislavčania pešo dolu svojím hradným kopcom? Ktovie, či si v novom tisícročí niekto spomenie na krásne filmové premiéry pri TERESIÁNEU? A na obrovské manifestácie komunistov za bieleho dňa? Kričali: ´Stalin, Gottwald, Široký - nech nám žijú naveky!´ Do večnosti odišli nielen tí traja, ale aj náš všetkými milovaný hradný amfiteáter.“
(ac)