Poznáte toto malé hodinárstvo z roku 1946? Pozrite sa dnu na prácu profíkov s nami

Zdroj: ac

Aké hodinky máte práve na ruke? Lacné s jednorazovým strojčekom zo supermarketu, alebo smart vecičku, ktorá vám zmeria aj tlak či tep? A možno si kontrolujete čas iba v mobile... Napriek všetkým týmto vychytávkam a trendom malé hodinárstvo na Špitálskej ulici v bratislavskom Starom Meste funguje nepretržite už 77 rokov, to pravé hodinárske remeslo stále žije.

Hodinárstvo s tradíciou od roku 1946 – túto malú červenú tabuľku nad vstupom si možno nevšimne každý, ale asi každý Bratislavčan vie, že obchodík je tu celé desaťročia. Kúpite v ňom všetko, od vreckových hodiniek cez budíky až po stolové a nástenné hodiny, navyše aj nejaký ten šperk... O čo je dnes najväčší záujem? Väčšina zákazníkov chce vraj bežné hodinky za 50 až 100 eur, no v poslednom čase aj digitálky.

„Najmä retro hodinky Casio sú teraz in, pýtajú si ich predovšetkým mladí ľudia. A potom mechanické hodinky na naťahovanie, tie sú dnes drahé, stoja päťsto eur a viac, záleží na značke,“ vysvetľuje Ivana Klimešová, ktorá pracuje za predajným pultom.

Vychytenou značkou sú staré známe „Primky“, takéto hodinky vás vyjdú aj na dvetisíc eur. Možno máte podobné doma, zabudnuté niekde v zásuvke, skúste pohľadať, v hodinárstve vám ich opäť rozbehnú. „Mechanické hodinky boli kedysi štandardom, teraz sú luxusom a, naopak, štandard je dnes mať lacné baterkové hodinky s jednorazovým strojčekom,“ dodáva predavačka.

Zdroj: ac

​Hodinárstvo je viac opravovňa ako predajňa. Na foto hodinár Peter Takáč

Občas sa stane, že zákazník si zoženie mechanické hodinky niekde na burze a prinesie ich práve sem, do Hodinárstva u dvoch levov. „Sme viac opravovňa hodín ako predajňa, a to dlhé roky,“ pripomína Peter Takáč, ktorý v hodinárstve pracuje takmer štvrťstoročie. Je jeden z mála vyučených hodinárov u nás, tento odbor sa dnes už neučí. Opravára hodín pritom nemôže robiť hocikto, musí mať technické myslenie, zručnosť, trpezlivosť i cit pre túto prácu, a navyše vzťah k nej. „Mali sme na praxi chlapca, ktorý skončil odbor hodinár v Česku, aj sme dúfali, že u nás zostane, ale nešlo mu to. Naučil sa síce správny postup, ale keď poskladal strojček do budíka, budík nefungoval. Stačí napríklad niektorú súčiastku dotiahnuť silnejšie alebo, naopak, slabšie, a hodiny nepôjdu,“ podotýka Ivana Klimešová.

Zdroj: ac

​V dielni na poschodí. Opravár hodín sa uživí aj dnes, roboty je až-až.

Osvedčil sa však kolega, ktorý je vyučený zlatník. Nastúpil sem hneď po škole a postupne sa priúčal hodinárskej práci, od výmeny bateriek cez výmenu strojčekov až napokon po opravu strojčekov. A učí sa doteraz. Keďže opravuje hodiny staré neraz viac ako sto rokov, každý deň chodieva k staršiemu pánovi – starožitníkovi po skúsenosti i cenné rady.

Peter Takáč vám síce povie, že vďaka dlhoročnej praxi už nie je nič, na čo by si netrúfol, zároveň však priznáva, že oživiť starožitné hodiny je mimoriadne náročné. Strojčeky bývajú poriadne zodraté, ale potrebné súčiastky do nich už nezoženiete, treba ich ručne vyrobiť, alebo kúpiť napríklad na burze. „Zvyčajne tiež zistíme, že hodiny síce boli v minulosti opravované, ale len provizórne, navyše, ani majitelia sa k nim nesprávali šetrne... Ale stále sú nádherné. Keď im venujete dva-tri dni času, trpezlivosti aj nervov, a nakoniec sa vám podarí predĺžiť im život, tak ten pocit je veľmi dobrý.“

Zdroj: ac

​Peter Takáč: „Najťažšie sú generálne opravy, keď kompletne rozoberám hodinový strojček.“

Aktuálne sa venuje najmä oprave mechanických hodín. Zákazníkov, ktorí ich nosia z nostalgie alebo si na ne zvykli a iné nechcú, je stále dosť. „A my sme radi, lebo v týchto strojčekoch je ešte kus skutočného remesla, precíznej hodinárskej práce,“ hovorí Peter Takáč.

Verí, že kumšt tradičných hodinárov vedia ľudia ešte vždy oceniť. „Smart hodinky, ktoré teraz fičia, ma ani trochu nenadchýnajú. Všetky vyzerajú rovnako, len čierny štvorcový alebo obdĺžnikový displej na ruke a silikónový náramok. Chápem, dá sa s nimi aj platiť, ukážu vám výšku tlaku či tep, ale ja ako profesionál ich neberiem. Dúfam, že je to len teraz také ´wau´, ktoré prejde.“

Zdroj: ac

​​Tunajší profíci rozbehnú aj storočný skvost.

• Niečo z histórie

Hodinárstvo na Špitálskej ulici funguje od roku 1946, založil ho súkromný podnikateľ, ktorého meno sa nám však nepodarilo zistiť. Keď sa po Februári 1948 dostalo do rúk štátu, patrilo pod podnik Klenoty. V období po roku 1989 odkúpil hodinárstvo iný súkromník a od vlaňajšieho roka má opäť nových majiteľov. Naďalej tu však popri predaji hodiniek a šperkov nájdete profesionálny servis – od opravy na počkanie až po generálku.

(ac)