Zdroj: BVS
Uplynulo rovných 135 rokov od spustenia prevádzky prvého mestského vodovodu v Bratislave. Zo studní na ostrove Sihoť sa dopravovala voda cez čerpaciu stanicu v Karlovej Vsi priamo do mesta a prvého mestského vodojemu na Mudroňovej ulici... A teraz už asi tušíte, čo vidíte na úvodnej foto tohto článku.
Ide o historicky prvú vodárenskú studňu, ktorú postavili na Sihoti, projektová dokumentácia k nej pochádza ešte z roku 1882. Túto studňu s číslom „jedna“ si mohli záujemcovia pozrieť iba pri špeciálnych príležitostiach, kedy Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) otvárala svoje brány pre verejnosť. Spomínané 135. výročie prvého mestského vodovodu by bolo takouto príležitosťou, karty však zamiešala pandémia. Keďže je aj Vodárenské múzeum aktuálne zatvorené, pozrite si aspoň cenné historické fotografie, ktoré nám poskytla BVS.
Zmluva medzi mestom a spoločnosťou C. Korte & Comp. o výstavbe a prevádzkovaní mestského vodovodu bola podpísaná 22. septembra 1881. V spolupráci s nemeckým stavebným radcom Bernhardom Salbachom sa po mnohých skúšobných vrtoch v okolí mesta našiel výdatný a kvalitný vodný zdroj práve na ostrove Sihoť.
Vodojem na Mudroňovej ulici je dodnes v plnej prevádzke. Nachádza sa pár metrov od budovy Národnej rady.
Medzičasom sa zriadila Rakúska vodárenská spoločnosť, ktorej úlohou bolo spravovať vodovod. Spoločnosť vznikla predajom akcií súkromným investorom. Koncesiu na prevádzkovanie bratislavského vodovodu získala na 50 rokov a mesto Bratislava malo predkupné právo na celú vodárenskú spoločnosť aj s jej zariadením.
V roku 1882 sa urobilo niekoľko pokusných vrtov v rôznych častiach Bratislavy a jedným z nich bol aj vrt na ostrove Sihoť, vzdialenom 5,2 km od centra mesta. Pod ostrovom sa tiahlo štrkové lôžko prepojené na koryto Dunaja, ktoré bolo bohaté na podzemnú vodu, takže dokázalo zásobovať mesto dostatočným množstvom kvalitnej, prírodne prefiltrovanej vody. Ostrov Sihoť sa stal vodárenským zdrojom na výstavbu stáleho vodovodu.
Studňa na ostrove Sihoť (projektová dokumentácia z roku 1882).
Dňa 25. augusta 1884 sa začali práce na stavbe prvého mestského vodovodu a o rok neskôr už celú vodovodnú sieť odovzdali do testovacej prevádzky. Presne 4. februára 1886 bol oficiálne spustený vodovod pre mesto Bratislava do plnej prevádzky. Vodáreň dodávala denne vodu v objeme 3 000 m3. K dátumu spustenia vodovodu do prevádzky sa k nemu pripojilo 17 500 obyvateľov, čo bola tretina z vtedajšieho počtu 50 000 obyvateľov mesta.
Čerpacia stanica v Karlovej Vsi (1924)
Voda sa do mesta dopravovala potrubím s priemerom 350 mm a dĺžkou 3 460 metrov. Pri Rybnom námestí sa potrubie rozdvojovalo. Jedna časť smerovala priamo do vodojemu s objemom 3 000 m3, postavenom na hradnom vrchu (dnešný vodojem na Mudroňovej ulici), a druhá časť potrubia tvorila mestský okružný zásobovací systém. Vodovodnú sieť v roku 1886 tvorili potrubia s dĺžkou 37 316 metrov, 291 hydrantov a 156 posúvačov. Do dnešného dňa sa zachovali viaceré súčasti pôvodného zariadenia vodárne a niektoré z nich sú stále v prevádzke.
Čerpacia stanica na Mudroňovej ulici
K prvému rozšíreniu bratislavskej vodárne prišlo v roku 1906, kedy bolo potrebné pre stúpajúcu spotrebu vody a nárast obyvateľstva postaviť druhú studňu na ostrove Sihoť. Celkové denné množstvo dodávanej vody sa zvýšilo z 3 000 m³ na 5 781 m³, čo pri 70-tisícovom obyvateľstve predstavovalo dennú spotrebu 83 litrov vody na obyvateľa. Ďalšie rozšírenie sa uskutočnilo vo viacerých etapách medzi rokmi 1910 až 1921 a spájalo sa najmä s elektrifikáciou vodárne.
Prvá elektrická čerpacia stanica stála na Sihoti, do prevádzky ju spustili v roku 1912. Budovu postavili v secesnom štýle a okolo jej základov vystavali návršie zo žulového kameňa, ktoré ju chránilo pred zatopením pri vysokom stave Dunaja. Zo strojovne čerpacej stanice vychádzali dve výtlačné potrubia, ktoré boli uložené v betónovom tuneli vystavanom pod korytom Karloveského ramena. Aj tento historický objekt je dodnes v prevádzke.
Prvá elektrická čerpacia stanica na Sihoti (1912)
Kým na začiatku vodárne zásobovali približne 17 000 ľudí, dnes dodávajú vodu viac ako 700 000 odberateľom v regióne a počas pracovných špičiek sa číslo blíži až k miliónu. „Za tých 135 rokov sa zmenilo veľa, ale to najzásadnejšie ostalo rovnaké. Stále dodávame mimoriadne kvalitnú a zdravú vodu našim zákazníkom,“ uviedol generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš. Aby BVS vedela fungovať aj ďalších 135 rokov, treba podľa neho rozbehnúť rozsiahle investície do obnovy infraštruktúry. „Už v tomto roku preinvestujeme na opravy vodovodov a kanalizácií viac ako 20 miliónov eur a v budúcom roku toto číslo zdvojnásobíme,“ ubezpečil.