Vládna budova bola vojenským veliteľstvom

Objekt na Gondovej ulici, ktorý je už niekoľko desaťročí známy ako filozofická fakulta, poznali Bratislavčania pod názvom Vládna budova. V objekte skutočne sídlila v období medzi dvoma svetovými vojnami krajinská vláda, ktorej najvyšším predstaviteľom býval krajinský prezident.

Nápadný objekt so štyrmi vežami a kupolovitou strechou nad strednou časťou stavby obrátenou k Dunaju podstavili v rokoch 1911/1912 ako budovu vojenského veliteľstva. Prešporok síce od konca 18. storočia strácal svoje postavenie ako hlavné, korunovačné a sídelné mesto uhorského kráľovstva, ale na druhej strane tu bolo sídlo niekoľkých dôležitých zložiek rakúsko-uhorskej armády.

Okrem Vodnej kasárne, hradného areálu a viacerých bývalých kláštorných objektov, ktoré sa stali kasárňami už v priebehu 18. storočia, vzniklo v priebehu 19. a na začiatku 20. storočia na obvode mesta niekoľko kasárenských areálov, z ktorých niektoré slúžia armáde doteraz. Najvyšším vojenským hodnostárom v meste bol na prelome 19. a 20. storočia arciknieža Friedrich. Viacero arcikniežat a princov z cisársko-kráľovskej rodiny slúžilo v tunajších vojenských jednotkách.

Po postavení stabilného mosta cez Dunaj (1890) sa začala formovať aj priľahlá časť nábrežia. Aj v romanticky prestavanom a o poschodie zvýšenom bývalom šľachtickom Landererovom paláci oproti vyústeniu mosta bola kasáreň. Vojenské veliteľstvo (Korpskommando) však malo byť umiestnené v novej, svojej dobe zodpovedajúcej, budove.

Projekt objednali u viedenského vojenského stavebného inžiniera Josefa Rittnera. Ten navrhol impozantnú administratívnu palácovú stavbu v slohu viedenskej secesie. Pôvodný projekt sa komisii zdal príliš prezdobený a tak ho musel projektant zjednodušiť. Aj po zjednodušení a po realizácii je stavba typickým prejavom viedenskej architektúry začiatku 20. storočia. Obsahuje dokonca jedinečnú koncertnú a tanečnú sálu, ktorá patrí svojou dekoráciou k najtypickejším interiérom viedenskej secesie. Dnes je známa pod menom Moyzesova sieň.

Budova bola počas druhej svetovej vojny čiastočne poškodená, pri rekonštrukcii nebola obnovená typická klenutá strecha nad stredným rizalitom zo strany Dunaja. Zjednodušené boli niektoré portály a ďalšie prvky fasády. Z malých štítov zbytočne odstránili busty bohyne Pallas Atény. Zachovaná ostala len jedna z nich obrátená do Prešnerovej ulice. Budova sa dnes využíva ako školský objekt. Z pamiatkarskeho hľadiska je veľmi citlivo obnovená koncertná sieň a jej priľahlé priestory.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus