V mestských lesoch nad Račou chce súkromník stavať lyžiarske vleky. Čo hovoríte na jeho nápad?

Zdroj: Matúš Husár

Veľký rozruch vyvolali miestni poslanci v bratislavskej Rači, keď odsúhlasili revitalizáciu zanedbaného strediska Slalomka. Vo výške približne 300 m nad morom tu chce totiž súkromný investor budovať lyžiarske vleky, hoci zimy sú čoraz teplejšie. Aký je postoj hlavného mesta, ktoré musí dať súhlas?

Návrh na obnovu a rozšírenie niekdajšieho lyžiarskeho areálu Slalomka nad Račou predložil na miestnom zastupiteľstve poslanec Ján Polakovič. Zámer investora Michala Molottu prezentoval už pred rokom a žiadne výhrady vraj vtedy neboli.

„Ide o pozemky, ktoré patria hlavnému mestu a mestská časť Rača ich má v prenájme. Takže mesto musí s prenájmom pre súkromníka súhlasiť. O jeho nápade som hovoril v minulosti na viacerých mestských komisiách a všetkým sa vtedy pozdával,“ tvrdí pre banoviny.sk miestny poslanec.

Fakt je, že v stredisku Slalomka kedysi vleky fungovali, no podmienky bývali pre nedostatok snehu často obmedzené. A to nehovoríme o čoraz teplejších zimách. Poslanec však zámeru dôveruje, argumentuje aj tým, že potencionálny investor sa viac ako desať rokov zaoberá profesionálnym zasnežovaním lyžiarskych stredísk.

Zdroj: Matúš Husár

Turistická chata Slalomka,ktorá dávnejšie vyhorela...

„Od roku 2020 sme sondou merali stupne aj vlhkosť vzduchu, čo je tiež dôležitý parameter. Ukázalo sa, že vďaka zasnežovaniu bude určite možné spustiť vlek aspoň na 30 dní, to sú reálne údaje zo sondy. Okrem toho, do budúcnosti by sa dalo uvažovať aj nad technológiou, vďaka ktorej sa sneh udrží až do teploty plus 15 stupňov. Samozrejme, investor pripúšťa i to, že môže prísť taká teplá zima, keď sa otvorí iba malý svah pre deti, takže sa budú lyžovať ako počas tejto zimy. Nechce budovať veľké lyžiarske stredisko, žiadna druhá Jasná,“ prízvukuje Ján Polakovič.

Nádejný investor Michal Molotta, ktorý začiatkom februára tohto roku požiadal mestskú časť o prenájom pozemkov, má veľké plány na ich celoročné využitie. Návrh novej Slalomky, ktorý predstavil v roku 2019, hovoril o pretekárskej dráhe pre pokročilých lyžiarov v dĺžke 240 m, turistickej - cvičnej dráhe pre deti a dospelých v dĺžke 460 m a detskej dráhe v dĺžke 40 m s dopravným pásom pri vrcholovej stanici. Rátal tiež s turistickou rozhľadňou, vrcholovou reštauráciou, bufetom v dolnej časti, lanovou dráhou, trasami pre horské bicykle, bežkárskymi traťami... A to všetko by financoval z vlastných zdrojov. Aká však môže byť návratnosť investícií do lyžovačky, keď sa podľa aktivistu a mestského poslanca Jakuba Mrvu neoplatí dnes prevádzkovať ani funkčný vlek na Kamzíku, ktorý je vo vyššej polohe? Odpoveď na túto ani ďalšie otázky zatiaľ nevieme – keď sme sa dnes snažili skontaktovať s Michalom Molottom, odkázal nám, že sa ohlási neskôr.

Zdroj: Matúš Husár

​Slalomka je vo výške len asi 300 m n. m., nádejného investora to však neodrádza.

Diskusie na sociálnych sieťach ukazujú, že mnohí Bratislavčania jeho zámeru nedôverujú, vidia za ním iný úmysel. Jakub Mrva upozorňuje na viaceré problémy súvisiace s ochranou prírody. Podľa neho by realizácia projektu znamenala výrub minimálne 20-tisíc štvorcových metrov starého lesa a výstavba vodnej nádrže na kopci určená na zasnežovanie by mala negatívny dopad na ekosystém miestneho potoka. Aj dopravné zaťaženie lokality by bolo podľa neho neúmerné. „Stavať nové asfaltky, reštaurácie v strede lesa, či rúbať kus lesa kvôli pár dňom lyžovania nepovažujem za správne,“ uviedol na FB stránke Za zelenšiu Bratislavu. Predkladateľ návrhu Ján Polakovič však ubezpečuje, že ak by bola možná zámena mestských pozemkov v danej oblasti, žiadne stromy by nepadli za obeť...

Zdroj: Matúš Husár

​Slalomka sa nachádza v rekreačnej zóne lesoparku, ktorá má byť pokojnejšia.

Brzdou veľkolepých plánov na Slalomke je však tiež zonácia, ktorá platí pre mestské lesy od roku 2019. Priniesla jasné pravidlá pre citlivý rozvoj rekreačných miest a lepšiu ochranu prírody pre každú z troch určených zón. Slalomka sa nachádza v zóne B, teda v zóne rekreácie, ochrany prírody a lesného hospodárstva, ktorá má byť pokojnejšia. „To znamená, že v tejto lokalite sú možné len drobné zásahy, teda nie výstavba bufetov, reštaurácií a ďalších zariadení, ktoré by sem nalákali množstvo ľudí,“ vysvetľuje pre banoviny.sk Jakub Mrva. „Projekt obnovy Slalomky, s ktorým som sa oboznámil, bol až príliš veľkolepý, rátal aj s rozšírením prístupovej cesty, a to by chcelo rúbať stromy... Nevyzeral na citlivý zásah do tejto oblasti. Vraj pôjde len o lokálnu záležitosť pre Račanov, zámer pritom predpokladal až 400 návštevníkov denne,“ dodáva.

Čo bude teraz nasledovať? Keďže dotknuté pozemky má Rača v prenájme od mesta, starosta by mal na základe schváleného uznesenia miestneho zastupiteľstva začať rokovanie o podmienkach podnájomnej zmluvy, s čím však musí hlavné mesto ako vlastník pozemkov súhlasiť. Hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová nám potvrdila, že súhlas na tento projekt mesto nedá. Zároveň však pripomīna:  "Zámer nemåme k dispozícii, mesto Bratislava neeviduje žiadne podanie k nemu." 

Stanovisko mesta: 

Pozemky, kde chce investor projektu lyžiarskeho strediska realizovať, vlastní hlavné mesto, sú však dlhodobo v nájme v prospech mestskej časti Rača. Ak by MČ Rača chcela pozemky prenajať niekomu inému, musí na to získať súhlas mesta.
Starosta MČ Rača už deklaroval, že tento pozemok neprenajme, pokiaľ k tomu nedá súhlasné stanovisko Štátna ochrana prírody, Mestské lesy, Slovenský vodohospodársky podnik, ako aj  hlavné mesto.

Projekt ráta s výrubom veľkej plochy unikátneho starého lesa, aby bolo možné presunúť vlek. Takýto výrub je pre nás neprijateľný. Z pohľadu ochrany životného prostredia rúbať les pre rozširovanie vleku vo výške 300 metrov nad morom na juhozápade Slovenska v súčasnosti nedáva zmysel. Tento zámer preto môže naraziť aj na problém pri schvaľovaní z hľadiska negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Domnievame sa, že lyžiarske stredisko v nadmorskej výške 300 m n. m. je nerealistický projekt. Aby mohol byť udržateľný, musel by slúžiť aj inému účelu, ako dnes investor deklaruje. Zjazdovky v tejto časti Malých Karpát tiež nie sú dlhé vzhľadom na charakter pohoria. Začínajú sa približne v 370 metroch nad morom, končia sa v cca 300 m n. m.

Bratislave záleží na verejných priestoroch aj v Mestských lesoch a ako mnohí Bratislavčania a Bratislavčanky máme radosť zo snehu v prírode a jeho využitia. Sme však presvedčení, že tento zámer nie je v súlade so strategickým dokumentom Koncepcia rozvoja mestských lesov a že by v mnohých oblastiach nabúraval súčasné spôsoby rekreovania na tomto území, napríklad v dôsledku potreby zásobovania alebo dopravnej obsluhy reštaurácií, po cestách na území mestských lesov, ktoré sú intenzívne využívané cyklistami a pešími turistami. Dodnes zároveň nebol zistený prietok v potoku, z ktorého sa má podľa projektu čerpať voda prečerpávacou stanicou do nádrže, ktorá by mala vzniknúť na vrchole kopca a slúžiť na zasnežovanie.

(ac)