FOTO: Pozrite si prvé obrazy života na sídlisku Petržalka zvečnené na fotografiách

Zdroj: Archív P. M.

„Šarkany si deti robili samy. A tým pádom bol každý iný.“

„Väčšina týchto fotiek nebola nikdy nikde publikovaná,“ hovorí fotoreportér Pavol Mikulášek (72) o svojich záberoch z Petržalky z 80-tych rokov 20. storočia. V marci budete mať možnosť ich vidieť na jeho výstave v Dočasnom kultúrnom priestore na Rovniankovej ulici.

Má vycvičené oko fotografa, napadne mi, keď Pavol Mikulášek hovorí o tom, ako sa mu nedávno podaril prekrásny farebný záber haldy naťahaných káblov pri električkovej trati. Tam, kde iný vidí len neporiadok, on vidí poetiku farieb. Jeho čierno-biele fotografie z Petržalky osemdesiatych rokov, kedy sa deti hrávali na paneloch a do domov sa chodilo po doskách, pretože ešte neexistovali chodníky, však dokážu emočne vybudiť aj umeleckých ignorantov. Mnohým totiž vracajú spomienky.

„Býval som vtedy v Petržalke na Blagoevovej. V panelákoch sme sa poznali susedia aj zo štyroch brán. Keď sme šli opekať do parku do Rusoviec, aj dvadsať sa nás tam zišlo,“ spomína. „A v Rusovciach na jazere to žilo ako Floride. Tie spoločné zážitky nás stmeľovali. Mali sme k sebe blízko.“

Zdroj: Archív P. M.

Fotograf s pseudonymom Tempo aj dnes s kvalitným fotoaparátom z najnovších trendov. „Mobil je pre mňa len zápisník nápadov,“ hovorí Pavol Mikulášek poeticky o fotkách, ktoré si do mobilu „zapisuje“.

Netrpel, že žil na stavenisku. „Každý víkend som bol v prírode, dve chaty som postavil. Alebo v zahraničí. V 80-tych rokoch nastalo také uvoľnenie, že som sa dostal nielen do Maďarska, ale aj do Juhoslávie.“ A keď bol doma v Petržalke, prechádzal sa po sídlisku a fotil. „Bolo to moje hobby.“

Zdroj: Archív P. M.

1982. „Toto ste fotili odkiaľ?“ pýtam sa Pavla Mikuláška. „Z podobne rozostavaného domu,“ reaguje a ja sa čudujem, že ho tam pustili. „Ja som sa nikdy nepýtal. Celý život som fotil bez povolení. Keby som mal zakaždým vybavovať povolenie, nenafotím nič. Nechcel som sa okrádať o čas. Aparát pod bundou a šiel som. Tak som fotil aj v Bielom dome...“

Tretina fotiek, ktoré vtedy fotil, bola pracovných, dve tretiny pre radosť. Dnes má doma jednu celú miestnosť vyhradenú len pre fotky a negatívy. „Sú síce rozdelené podľa rokov, ale je v nich organizovaný neporiadok. Vždy som si hovoril, že keď budem na dôchodku, tak sa pustím do ich ´upratovania´. Namiesto toho som cestoval po svete, pochodil som všetky štáty Európy. Až teraz nastal čas, keď ma oslovil Martin Kleibl (projektový manažér KZP, pozn.red.), aby sme urobili výstavu mojich fotiek z Petržalky.“

Zdroj: Archív P. M.

1983. Základy panelákov, ktoré boli nutné kvôli spodným vodám. „Takto sa v stredoveku stavali aj kláštory – na dubových pilótach,“ hovorí fotograf.

Vytvoril prvé Petržalské noviny

Pavol Mikulášek sa fotografiou živí 50 rokov. Na vysokej škole vyštudoval žurnalistiku, postgraduálne štúdium v Prahe venoval fotografii. „Mám doktorát z filozofie žurnalistiky, ale vyučil som sa za stavbára, takže keď sa nedalo fotiť, staval som. Prerobil som štyri byty, postavil dva domy a dve chaty,“ smeje sa.

Zdroj: Archív P. M.

V legendárnom Večerníku, na ktorý stávali na Šafku rady, pracoval ako fotoreportér 18 rokov. „Ráno o desiatej bola uzávierka novín, o jedenástej šli do tlače, o štvrtej poobede už kolportér vykrikoval: ´Nový Večerník´. O roku 1975 až do jeho konca v roku 1991 som v ňom vytvoril tisíce fotiek.“

Zdroj: Archív P. M.

1985. Vtedy sa len budovali chodníky.

Potom už pracoval len na voľnej nohe. „Sloboda je dôležitá,“ konštatuje a hovorí, že demonštrácie na 17. novembra fotí už 36 rokov. Momenty z tej prvej v novembri 1989 vydal aj knižne pod názvom Z tých (revolučných) dní: nežná revolúcia zachytená objektívom Pavla Mikuláška. „V priebehu troch mesiacov sa vtedy predalo 25-tisíc kusov!“

Zdroj: Archív P. M.

1985. „Toto vyzerá na predjarie. Keď bolo pekne, vyrojilo sa na terase viac ľudí, pretože dole bolo blato. Vtedy sa len budovali chodníky a tu bol aký-taký terén aj pre kočíky.“ Ľudia vtedy využívali terasy presne na to, na čo boli pôvodne určené – ako bezpečné komunikácie pre peších.

Rozosmeje ma, keď opisuje, čo urobil, keď aj vďaka privatizácii skončil Večerník..„Ako sa kedysi hovorilo - našinec prácu nehľadá, ale vytvára, - tak som vytvoril Petržalské noviny.“ V Petržalke žil už desať rokov a vždy, keď úrad potreboval fotografie z akcie či nejakého podujatia, oslovil ho. A tak navrhol vznik Petržalských novín, ktorých dizajn vymyslel grafik Jozef Trabalka a príspevky dodávala vtedajšia hovorkyňa Elenka Králiková.

FOTOGALÉRIA:

Fotil do nich dva roky, keď sa s priateľom grafikom rozhodli, že na bicykli prejdú naprieč Kanadou, od oceánu k oceánu, 7 500 kilometrov. Trvalo im to dva mesiace, ďalší mesiac cestovali po Amerike, a keď sa vrátili, Petržalských novín sa už chytili iní.

Zdroj: Archív P. M.

„V tej dobe nebolo veľa možností, kde sa zabaviť. Aj ja som chodil do lunaparku. Bol otvorený počas letnej sezóny, cez víkendy to tam žilo.“

Nebral to tragicky. V roku 1996 začal fotiť pre ministerstvo dopravy, neskôr im tiež vytvoril časopis. „Tempo, farebný dvojmesačník, 36 strán. Vydával som ho jedenásť rokov, až do dôchodku,“ spomína. Okrem toho stíhal ako fotograf na voľnej nohe fotiť aj pre úrad v Petržalke. Fotil akcie nielen za prvého starostu Antona Doktorova, ale aj neskôr za Vladimíra Bajana. „A aktuálnemu starostovi som fotil svadbu,“ prekvapí ma. „Netuším, ako ma našiel. Veľa mojich fotiek kedysi viselo na miestom úrade, možno na nich našiel moje meno.“

(in)

Výstava Petržalka ´80
V 80. rokoch 20. storočia bolo naše sídlisko ešte nedokončeným staveniskom, ale každodenný život tu už bežal naplno. Výstavu fotografií fotoreportéra Pavla Mikulášeka z jeho prvých rokov môžete vidieť od 6. 3. do 29. 3. 2026 v Dočasnom kultúrnom priestore (DKP) na terase na Rovniankovej ulici.