Dokáže jediný človek dodať Petržalke váhu? Dokáže! Úžasné skutky, čo poviete?

14.2.2022
0

Zdroj: Archív M. K.

Páčil sa vám článok?

Prvý raz som Martina Kleibla zaregistrovala, keď svojím projektom poľudštil obrí petržalský panelový blok. Na fotografii stačilo kliknúť na hocijakú z množstva lodžií a otvoril sa vám príbeh ľudí, ktorí za ňou žijú. Zrazu mala Petržalka tvár. Odvtedy zvýznamnil Petržalku viackrát. Keď si občas bezmocne vzdychnete, „čo už zmôže človek sám ako jednotlivec“, príbeh Martina Kleibla vám odpovie: Až neskutočne veľa.

Kniha Prekvapivý sprievodca mestskou časťou, monumentálna maľba Mier na paneláku na Osuského, plastika Strom života na Furdekovej, unikátna šmykľavka z areálu Kormorán... Aktuálne webová stránka kdemaju.sk , ktorá mapuje vyše tisíc prevádzok a služieb v Petržalke, na ktorej vznik poskytla finančnú dotáciu aj mestská časť, či rekonštrukcia bunkra B-S 10... Stáli roky úsilia, zháňania materiálov aj peňazí, presviedčania ľudí... A je za nimi jediný človek. Martin Kleibl má obdivuhodnú vlastnosť – nevzdať a vytrvať, nech to stojí, čo to stojí. Doťahuje svoje nápady do konca, hoci to často trvá roky. „Čo vy beriete ako robotu, je pre mňa radosť. Petržalka je také moje veľké ihrisko, na ktorom sa iba hrám,“ hovorí mi, keď nechápavo krútim hlavou. Jeho projekty sú totiž veľkou službou verejnosti. Ukazuje ľuďom hodnotu vecí, ktoré majú okolo seba a Petržalke dodávajú váhu.

Pritom, keď sa tu v roku 1981 narodil, sídlisko ho rozhodne nenadchýnalo. Žiadne trávniky, žiadne stromy, samý betón. „Dlho som bral bývanie tu ako za trest. Potreboval som sa vyrovnať s tým, že som vyrastal na stavenisku,“ hovorí. Neutiekol, práve naopak. Rozhodol sa vyvrátiť neustále sa opakujúcu frázu, že Petržalka je betónová džungľa. „Ste aktívny aj naďalej, hoci dnes to už ľudia nehovoria,“ reagujem. „Možno sčasti aj vďaka mne,“ usmeje sa.

Fascinovaný drobnými službami

Neviem, či poznáte hudobné dielo Bolero skladateľa Maurica Ravela. Neustále sa v ňom opakuje jeden hudobný motív, pridávajú sa len nástroje a silnie dynamika. Tak nejak mi pripadajú aj prvé projekty Martina Kleibla. Už na vysokej škole, kde študoval fotografiu, bol témou jeho bakalárskej práce akýsi prvý sprievodca Petržalkou. Opísal v nej niekoľko trás po sídlisku.

„Narodila sa mi vtedy dcéra, volal som to kočíkové prechádzky,“ spomína na rok 2009. Na bakalárku nadviazala o tri roky brožúra, ktorá mapovala historické pamiatky, umelecké diela, rôzne zaujímavosti, ale aj prevádzky, malé predajne a služby. Tú objavil vydavateľ a v roku 2014 vznikla kniha Prekvapivý sprievodca mestskou časťou, ktorá akoby bola hmotným dôkazom, že Petržalka je dobré miesto pre život. Ani sami Petržalčania nevedeli o mnohých zaujímavých miestach či objektoch, ktoré ich sídlisko ukrýva.

„Už vtedy začala moja fascinácia prevádzkami, malými obchodmi a službami v Petržalke. Stránka kdemaju.sk je len výsledok toho, čo už dlho nosím v hlave,“ hovorí Martin Kleibl. Na bicykli navštívil každú z vyše 1050 prevádzok, ktoré sú na stránke s jasným zámerom. Ukázať Petržalčanom, čo všetko doma majú a motivovať ich, aby objavili a využili prevádzky vo svojom okolí. „Chcem zviditeľniť malých podnikateľov a remeselníkov. Je to úplne iný pocit, keď prídete do malej predajne, kde poznáte predavača a prehodíte s ním pár slov. To sa vám v neosobnom reťazci nestane,“ pokračuje. „Navyše, keď ľudia začnú vyhľadávať malé prevádzky napríklad na terasách, pribudnú ďalšie, terasa ožije, bude to benefit aj pre miestnych.“

Zdroj: Archív M. K.

Martin ako dieťa. Vtedy Petržalka pripomínala skôr stavenisko.

Aj preto chce do budúcna na stránke informovať aj o voľných priestoroch na terasách. „Pri mapovaní prevádzok som bol totiž šokovaný, koľko prázdnych priestorov v Petržalke je,“ hovorí a nostalgicky spomína, ako kedysi terasy žili. Človek na nich nakúpil všetko, deti sa tu hrávali...
Prekvapený bol aj z malej ponuky remeselníkov. „Dnes akoby sa to nenosilo, ale verím, že prichádza generácia, ktorá si tieto služby vyžiada späť. Mnoho mladých si veci radšej dá opraviť, akoby ich vyhodili a kúpili nové.“

Z prieskumu vyšlo, že najviac je kaderníctiev a holičstiev. Logicky. „Veď si zoberte, koľko hláv, ktoré potrebujú ostrihať, je len v jednom dome,“ konštatuje s úsmevom a dodáva aj preňho pozitívny zážitok. „Požičovňa karnevalových kostýmov je na Fedinovej už roky. Je to taký malý zaprataný kamprlík. Fascinuje ma, že tento typ predajne tu prežíva už roky. A to je dobre, pretože takisto vytvára kolorit terasy.“

Prvé reakcie na Martinovu službu sú pozitívne, hoci stále vychytáva muchy. Ozývajú sa malí živnostníci, ktorí v nej chcú byť, užívatelia zas oceňujú, že sú nej na rozdiel od Google reálne malé obchody, nielen sídla firiem alebo internetové shopy. A vyhľadávanie je aj na základe kľúčových slov. Ja som napríklad zadala „oprava odevov“ a našla najbližšiu pri svojom dome. Martin dodáva, že stačí zadať aj „gumáky“, ak si nejaké aktuálne potrebujete kúpiť.

Tlieskam nad múdrou voľbou

Keď sa dozvedám, že Martina Kleibla oslovila minulý rok s ponukou práce samospráva, tlieskam nad tou múdrou voľbou. V tom, čo robil ako aktivista-solitér, v podstate pokračuje pod hlavičkou Kultúrnych zariadení Petržalky ako projektový manažér. Petržalské informačné centrum, ktoré samospráva plánuje otvoriť na jar v DK Zrkadlový háj je jeho dieťa. „Pripravujeme propagačné materiály aj merch, teraz robíme na ilustrovanej mape Petržalky s jednou výtvarníčkou, chceme vydávať brožúrky o Petržalke, osloviť miestnych mladých umelcov a do budúcna si viem predstaviť aj komentované prehliadky po sídlisku,“ hovorí a niečo v rámci KZP pripravili aj pre deti. Možno ste už počuli o súťaži, prostredníctvom ktorej spoznajú deti svoju mestskú časť. Volá sa Petržalskí pátrači. Rodičia s deťmi chodia po rôznych trasách – Dunajská cesta, Cestami petržalského športu, cesta za umením, po petržalských námestiach a online v mobile vypĺňajú úlohy, ktoré dostanú. Poslednou cestou je Cesta do petržalskej histórie. Keďže sa súťažiaci prenesú do minulosti, bezplatne dostanú zošit, jednorazový fotoaparát, historickú mapu z roku 1948 a otvorí sa im zabudnutý svet starej Petržalky. Skúste ich preň nadchnúť. Ak ich cesta zaujme a absolvujú aj ostatné, možno sa dostanú do finále a vyhrajú bicykle pre celú rodinu.

A to stále nie je všetko...

„Vždy musím mať rozrobených viac projektov,“ smeje sa Martin Kleibl a hovorí, ako už vyše tri roky rekonštruuje Bunker B-S 10. Je v súkromných rukách, má ho v prenájme. „Je to zvláštne miesto. Keď si sadnem na strechu, z jednej strany pole, pozeráte na behajúce zajace, z druhej strany diaľnica, kde hučia autá, má to svoje čaro. Kúsok od panelákov Petržalky a pritom ďaleko, lebo dostať sa tam, to chce celé obísť cez Kopčiansku,“ hovorí o svojom „medzisvete“. Raz bude slúžiť ako zážitkové ubytovanie. Noc v bunkri, ďalšia atrakcia Petržalky, pod ktorú sa podpíše. S luxusom sprchy aj elektriny zo solárnych panelov. Teraz si však ešte oblieka zateplené montérky a ide pripraviť priestor pre budúcu latrínu. „Fyzická práca ma baví. Nemal by som z toho takú radosť, keby som to len zadal niekomu inému. Prídem z roboty a idem k diaľnici relaxovať,“ hovorí jediný aktívny člen svojho občianskeho združenia Konduktor.

Zdroj: Archív M. K.

​ Bunker B-S 10 rekonštruuje už vyše tri roky.

Umenie, ktoré hodno zachrániť


„Keď si ľudia začali zatepľovať domy, monumentálne maľby na fasádach panelákov začali miznúť. Povedal som si, že aspoň jednu, poslednú, ktorá zostala, maľbu Mier na Osuského, sa pokúsim zachrániť,“ hovorí Martin Kleibl. Mal k nej osobitý vzťah, celé detstvo sa na ňu pozeral z detskej izby.
Vedel, že dom chystajú na zateplenie, stretol sa so správcom, ktorého pre myšlienku nadchol a sám začal zháňať cez internetovú zbierku a granty potrebných päťtisíc eur... „Podstatnou časťou prispela SNG,“ upozorňuje. Trvalo to dva roky. Niektorí ľudia z domu boli proti, mnohí neverili, ale dnes zrejme neľutujú. Maľba Jozefa Porubčina sa stala poznávacím znamením. Motívy z nej sú použité aj na vizualizáciách zastávok k pokračovaniu električkovej trate.

Zdroj: Archív M. K.

Maľba Mier na Osuského.

„Rád by som obnovil všetkých osem malieb, vytvoril akúsi monumentálnu galériu na fasádach, ale to je utópia,“ hovorí a spomína ako na Muchovom námestí ponúkli obyvateľom plné financovanie aj realizáciu maľby významného slovenského umelca Stana Filka na ich dome. Návrh neprešiel o pár hlasov. Niektorí obyvatelia by totiž preferovali na fasáde skôr reklamu a z toho plynúce financie.

Martin napriek tomu ukazuje, že sa to dá. Podobne tvrdohlavo inicioval aj záchranu plastiky Strom života na Furdekovej alebo herný prvok od výnimočného dizajnéra a sochára Alexandra Bilkoviča, ktorý sa chystali zlikvidovať z niekdajšieho areálu Kormorán.

Zdroj: Archív M. K.

Herný prvok z areálu Kormorán.

Druhé dielo zachraňoval už ako zamestnanec KZP. Napokon, zachovanie podobných diel by malo byť úlohou práve mestskej časti. „Alexander Bilkovič má v Petržalke viacero diel, ktoré by si zaslúžili obnovu,“ hovorí Martin Kleibl a spomenie tri šmykľavky v tvare listov na Hrobákovej, kde sa to vďaka dvom poslancom možno aj podarí.

Zdroj: Archív M. K.

Šmykľavky v tvare listov na Hrobákovej.

(in)

Páčil sa vám článok?