Knižnica na Vavilovovej dáva „svojej“ terase život

Zdroj: koláž abn - I.J.

„Človek nemusí prísť do knižnice za knihou, ale môže s ňou odchádzať,“ hovorí riaditeľka Miestnej knižnice Petržalka Katarína Bergerová a pozýva všetkých Petržalčanov na terasu pobočky na Vavilovovej. Kedysi nevyužitý priestor vďaka ich vzájomnej spolupráci s OZ Krasy terasy ožíva, členovia knižnice ho využívajú ako čitáreň, nečlenovia na oddych.

Keď idete okolo Vavilovovej, nedá sa prehliadnuť krásne upravená predzáhradka a rovno nad ňou na terase konštrukcia pavilónu. Ten pomaly zarastá popínavými rastlinami, okolo železného plota sa zas ťahá brečtan. Predstavujem si, ako bude o pár rokov tento kúsok terasy príjemnou zelenou oázou, kde si budete chcieť posedieť, prečítať pri káve noviny alebo prelistovať knihu. To je aj víziou knihovníkov.

Zdroj: I.J.

​Pôvodne, teda ešte pred niekoľkými mesiacmi vyzerala terasa na Vavilovovej takto...

Ako ožíva VAVILON?
Odpoveď je postupne. Minulý rok sa dali dokopy knihovníci a nadšenci z OZ Krasy terasy, pretože ich nadchla predstava premeniť ničotu pred pobočkou knižnice na Vavilovovej na funkčný verejný priestor. Terasu vyčistili, natreli zábradlia, osadili črepníky, vyčistili plastiky na priečeliach a osadili pavilón. Tak vznikol VAVILON – priestor, ktorý nemusí byť len čitárňou. V deň, keď sa vo VAVILONE stretávam s riaditeľkou knižnice Katarínou Bergerovou a Luciou Adamekovou z OZ Krasy terasy, v ňom petržalská knižnica predstavila Najkrajšie knihy Slovenska za rok 2020. Terasa zrazu žila. Mohli ste si tu s knihou v ruke posedieť, dokonca poležať na ležadlách. Knižnica totiž disponuje mestským mobiliárom z projektov „Sadni si“ a „Ľahni si“. „K dispozícii je na terase vo výpožičných hodinách pobočky vždy, keď je pekné počasie. A to nielen pre členov knižnice. Vítaní sú všetci,“ hovorí Katarína Bergerová o tom, ako knihovníci vychádzajú od políc, aby boli bližšie k ľuďom. A tí reflektujú. Tento typ sedenia sa knižnici osvedčil aj na troch ďalších pobočkách. Seniori si doobeda prídu prečítať noviny, deti vraj zas milujú ležadlá. „Už iba tá kávička chýba,“ hovorím, načo Katarína Bergerová reaguje, že aj to zvažujú. Zo začiatku aspoň v podobe kávomatu.

Pomôžu „požičané“ rastliny
Hoci má terasa štyri obrovské kvetináče, niekoľko menších na plote a pod pavilónom vegetačnú plochu z rozchodníkov, ktorá mala zjemniť asfaltovú šeď, stále sa mi to akosi máli. Lucia Adameková však vysvetľuje, že aj ich predstavy narazili na limity. „Pôvodne sme sem chceli umiestniť drevený altánok, pretože drevo a zeleň vždy zútulnia priestor. Lenže drevo je ťažké a ťažšie sa udržuje a terasy už majú tiež niečo za sebou. Pri ich výstavbe sa, bohužiaľ, na vstavané kvetináče zabudlo a statika nepustí.“ A tak vyhrala lešenárska konštrukcia. Dnes sú to ešte holé trubky, ale Lucia hovorí, že sa s pani Kopčovou, čo sa pod VAVILONOM stará o záhradku, dohodli, že si „požičajú“ jej popínavé rastliny a potiahnu ich hore. Spravili by tieň, ktorý táto južná terasa ocení. Plánujeme sem preto ešte natiahnuť oceľové lanká. Tie budú slúžiť jednak pre popínavé rastliny, jednak sa na ne budú dať osadiť obrazy, ak sa tu bude konať nejaká výstava. Plány s VAVILONOM totiž knižnica má, hoci aj tie pribrzdila pandémia. „Stále sme v akoby testovacom režime. V ňom nám zatiaľ stačia na terase štyri ležadlá, dva stolíky a štyri stoličky. Veríme však, že na budúci rok už budeme mobiliár rozširovať a zavítajú k nám aj skupinky ľudí. Takí, čo si tu budú chcieť spraviť komorné stretnutie, prednášku, niečo premietnuť,“ hovorí Katarína Bergerová. „Na spríjemnenie pobytu zvažujeme púšťať aj tichú reprodukovanú hudbu a okrem klasických čítačiek možno ponúknuť čitateľovi v určitých hodinách aj reprodukované čítanie. Technické zabezpečenie na to máme.“

Zdroj: I.J.

​V susedstve VAVILON-u je aj takáto predzáhradka...

Terasa je tu aj pre vás
„Vždy, keď som šla do pobočky, padol na mňa pri pohľade na prázdny priestor za bráničkou smútok... Preto sa veľmi tešíme z nášho projektu,“ hovorí Katarína Bergerová. Podobne to majú aj miestni. Sú radi, že sa o roky nevyužitý priestor konečne niekto stará, je čistý, udržiavaný a neobsadzujú ho asociáli. „Veríme, že postupne si k nám ľudia nájdu cestu. Chce to čas. Zvyknúť si, že VAVILON tu je, je tu pre nich a môžu ho využívať,“ dodáva.

(in)