FOTO a VIDEO: Takáto paseka zostala ne brehu Dunaja po „hostine“ bobrov. Prečo si vybrali zdravé stromy?

Zdroj: (in)

„Na prechádzke pri Dunaji, na petržalskej strane za Ovsišťom, sme natrafili na úsek, kde bolo množstvo stromov ohlodaných od bobrov. Bol to smutný pohľad vidieť zdravé stromy takto hynúť. Vtedy vám napadne tá známa fráza: Zabi bobra, zachrániš les, aj keď mi je jasné, že aj on má v prírode svoju funkciu,“ napísala nám čitateľka. Udivilo ju, že na brehu hlavného toku si tento "ekosystémový inžinier" spokojne sedel, čistil si kožuch a ľudská prítomnosť ho vôbec neznepokojovala. Znamená to, že tieto prevažne nočné tvory strácajú plachosť? A prečo si vyberajú na obhrýzanie zdravé stromy?

Podľa Samuela Pačenovského z bratislavského pracoviska Štátnej ochrany prírody SR sa bobry na petržalskom brehu vyskytujú najmä v dvoch chránených územiach: V Chránenom areáli Soví les, ktorý sa nachádza pri nábreží Dunaja medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom a v Prírodnej rezervácii Starý háj, čo je územie medzi Dolnozemskou cestou, hrádzou a Dunajom. Dostanete sa do nej od obratiska autobusov v Ovsišti a končí pri čističke odpadových vôd pri Betliarskej ulici. „V rezervácii Starý háj ide o jednu bobriu rodinu, ktorá si tu udržuje svoje teritórium, teda iné bobry na svoje územie nepustí,“ hovorí Samuel Pačenovský a tým vylučuje, ž eby bola bobria populácia premnožená, hoci pohľad na množstvo ohryzených stromov to môže evokovať. Navyše aj v reprodukčnej biológii ma bobor zapracované obranné mechanizmy, takže ak je ich už na nejakom území veľa, rodí sa ich menej.

Bobor je nadštandardne rodinné založený, pár žije s dvomi poslednými generáciami mláďat. Partnera si vyhľadáva na celý život a o potomkov sa stará oproti ostatným hlodavcom veľmi dlho. Stromy samozrejme obhrýzajú všetci členovia rodiny. Prečo si však vyberajú tie zdravé?
„Bobor je prísnym vegetariánom a konzumuje iba živé pletivá rastlín. Počas vegetačnej doby má k dispozícií širokú škálu najmä širokolistých bylín. V zime sa mu ponuka stenčí na lyko drevín. Nakoľko stromy majú najväčšie množstvo lyka na tenkých vetvách, čiže v korune, bobor si ho približuje zhryzením celého stromu,“ vysvetľuje Dušan Valachovič.

FOTOGALÉRIA:

​Riaditeľ Správy CHKO Záhorie Štátnej ochrany prírody SR, sa bobrami roky zaoberá a na Záhorí ich monitoruje. Vysvetľuje nám, že bobor je na území strednej Európy posledný zachovaný tzv. kľúčový druh. Kmene stromov mu slúžia ako stavebné drevo na vytváranie hrádzí, ktoré zadržujú vodu v krajine. Na aktivite bobra je teda závislých veľmi veľa, najmä vodných a na vodu viazaných, organizmov. „V dobe dlhodobého hydrologického sucha bobrie vodné zdrže predstavujú jediný zdroj vody pre zver. V mnohých oblastiach obojživelníky prežívajú iba vďaka bobrej činnosti,“ hovorí Dušan Valachovič. „V chránených územiach, vrátane tých na území Petržalky, je táto činnosť bobrov prirodzená a dokonca žiadaná,“ konštatuje Samuel Pačenovský.

Vidieť cez deň bobra, je zážitok, je to predsa len nočný tvor. Ako však vysvetľuje Dušan Valachovič, bobor je prispôsobivý. „Ak v prostredí, kde žije, dlhšiu dobu nezažíva vyrušovanie, je schopný sčasti opustiť nočný spôsob života a vychádzať z norového systému aj cez deň.“

Je to nás najväčší hlodavec, zubami sa vie aj brániť, ale je to vraj zriedkavé, iba ak by boli on alebo jeho mláďa bezprostredne ohrození. Je teda skôr plachý a pred človekom uniká, obozretní by však mali byť psíčkari. „Bobor predstavuje určite nebezpečenstvo pre mladých neskúsených psov. A nielen samotný bobor, ale aj jeho teritórium s množstvom nástrah,“ dodáva Dušan Valachovič.

(in)