Pri výstavbe sídliska Petržalka platil zákon, tzv. Hlava 5, podľa ktorého muselo byť vyčlenené určité percento (0,5 – 2 %) z ceny stavby na jej výtvarné doriešenie. Vo verejnom priestore sídliska tak vzniklo veľké množstvo umeleckých diel. Dodnes sa zachovalo mnoho sôch, plastík aj reliéfov.
Fenoménom, ktorý nenájdeme na žiadnom inom sídlisku na Slovensku, dokonca ani v Čechách a okolitých krajinách, boli monumentálne maľby. Tie vznikali na štítových stenách 12-poschodových panelákov a popri estetickej funkcii plnili aj úlohu orientačných bodov. V Petržalke bolo takýchto malieb sedem a obrovské plochy fasád, ktoré dosahovali až 450 m², stvárňovali umelci, ktorých návrhy vyberala komisia zložená z architektov, výtvarníkov, predstaviteľov mesta a Slovenského fondu výtvarných umení.
Najväčšia koncentrácia týchto malieb bola v centrálnej časti Petržalky - v okolí Rovniankovej ulice (Fedinova, Tupolevova, Romanova, Osuského), jedna maľba sa nachádzala na najjužnejšom terasovom dome na Lúkach na dnešnej Jasovskej ulici a jedna na Bulíkovej ulici, oproti Ekonomickej univerzite. Úlohou týchto malieb bola estetizácia sivých plôch bočných fasád domov, ale podstatná bola aj ich funkcia orientačných bodov. Väčšina malieb vznikala v prvej polovici 80. rokov a navrhovali ich maliari, ktorí sa špecializovali na tento druh monumentálneho umenia a mali svoje realizácie po celom Slovensku. Autormi jednotlivých malieb boli Jozef Porubčin, Oto Lupták, Ivan Schurmann, Ján Ilavský, Peter Günther a Ivan Vychlopen, ktorý tu mal až dve realizácie.
Maľby pretrvali na fasádach pomerne dlho. Ohrozené začali byť až s nástupom zatepľovania začiatkom nultých rokov. Ako prvá bola zničená maľba na Jasovskej ulici, ktorú vystriedala obrovská reklama a postupne začali miznúť pod polystyrénom ďalšie. Po maľbe na Romanovej, ktorá bola prekrytá v roku 2012 ostala posledná – Mier od Jozefa Porubčina na Osuského ulici. Tú sa však podarilo zachrániť v roku 2015 tým, že bola znova premaľovaná na novozateplenú fasádu. (Viac informácií o projekte nájdete na stránke www.konduktor.sk/monumentalka). Ostatné maľby zatiaľ to šťastie nemali, pretože ich nahradili umelecky bezcenné zoskupenia „náhodných” tvarov, o ktorých často rozhodujú samotní vlastníci bytov, alebo spoločnosti, ktoré tieto rekonštrukcie realizujú. Týmto výtvarným dotvoreniam fasád býva vyčítaná absencia koncepcie a stáva sa, že aj v rámci jedného objektu má každý vchod inú farebnosť. Pritom vhodne zvolený systém farebnosti by mohol prispieť k diferenciácii jednotlivých častí sídliska, blokov, k zmierneniu chaotickej farebnosti a v neposlednom rade aj k lepšej orientácii v Petržalke.
Martin Kleibl