Všetko, čo zvyšuje náklady, zvyšuje ceny

Pred nedávnom som na Hlavnom námestí stretla spolupracovníčku z mimo bratislavského inšpektorátu SOI. Vyčítala mi, že som zaujatá voči profesionálnym kontrolným organizáciám na ochranu spotrebiteľov.

Vraj ako bývalá ústredná riaditeľka SOI by som mala vedieť, akú ťažkú úlohu má kontrola v teréne. Priznám sa, dosť sa ma to dotklo. Práve preto, že som SOI roky riadila, nikdy na ňu priamo neútočím. Napriek skutočnosti, že mám k jej činnosti mnohé výhrady. Zásadne sa držím vyjadrenia: No comment, na čo si už rôzne druhy médií zvykli. No čo už. Viac ako tá výčitka by ma zaujímalo, ako sa obyvatelia vzdialenejších častí mesta dostávajú pravidelne k našim novinám. Už dlhší čas si ich totiž prácne, kade-tade zháňam, pretože v našej oblasti - myslím Bratislava-Staré Mesto - ich veľmi často v schránke nenájdem. Pritom redakcia riadne platí za poštové služby!

Vrátim sa však k svojim výhradám proti práci kontrolných orgánov na ochranu spotrebiteľských práv. Ohromne ma vie pobaviť, ako sa niektorí politici vytešujú, že sa pokuty za porušenie zákona šplhajú do desiatok miliónov korún. A toľko kritizované médiá im, zdá sa, občas skočia na „špek“. Myslím si, že ma ťažko možno obviniť, že nahrávam obchodným reťazcom. No nedávny článok vo veľmi populárnych novinách ma vydesil. Prečo? V istej predajni našiel zákazník mäso po lehote spotreby (o dva dni). Vtip je v tom, že mäso bolo zrejme zakúpené pri pulte - a následne ho zákazník odložil medzi iné mäsové výrobky v chladiacom boxe. Nasledovala plamenná výzva, aby spotrebitelia takéto „nehorázne“ objavy nahlasovali kontrolným orgánom, ktoré zato môžu napariť 10- až 50-miliónové pokuty.

Na prvá pohľad je to hádam v poriadku - ale neviem si predstaviť, kto by príslušnému obchodu dokázal vinu. Medzi spotrebiteľmi sa vyskytujú aj takí, ktorí neváhajú „skúšať“ obchodníkov, s úmyslom vyťažiť si pre seba desať minút slávy. V praxi teda „vyrobia“ prípad, ktorý potom za účasti médií odhalia. Nehľadiac už na to, že sa to vyskytuje asi všade, nielen na Slovensku. Možno si niekto teraz povie: dobre im tak, veď majú aj tak nekresťanské zisky. No pozor! Kontrola je drahá záležitosť. Ak obchod bude musieť z dôvodov sebaobrany zvyšovať počty kontrolných pracovníkov, započíta to do nákladov. Ak sa bude musieť pre prípady súdnych konaní s dozornými orgánmi poistiť - započíta to do nákladov

Dúfam, že informovaní čitatelia už pochopili, načo narážam. Všetko, čo zvyšuje náklady, zvyšuje aj ceny. Takže až uvidíte takého „vtipálka“, nezabudnite na svoju peňaženku a upozornite obslužný personál obchodu. Na všetkých úsekoch počuť náreky na nedostatok financií. Pri tom potreba neúmernej kontroly a zabezpečenia - a to už vôbec nehovorím o vandalstve - nám z národného hospodárstva odčerpávajú ťažké milióny. Čo s tým? Možno stačí iba trochu angažovanejší prístup k veciam verejným, prestať s nevšímavosťou a trochu občianskej odvahy. Poďme to spolu skúsiť!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN