Na vine je ministerstvo, ale aj lekári mali dôvody
Detskí lekári, ktorí odmietli slúžiť na bratislavskej detskej lekárskej pohotovosti, a vedenie detskej fakultnej nemocnice sa zhodujú v jednom - v názore na podstatu problému.
Vyplýva to zo stanoviska riaditeľa Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) Bratislava Daniela Žitňana, ktoré poskytol Bratislavským novinám. D. Žitňan uvádza, že detská nemocnica upozorňovala kompetentných na rastúci nezáujem detských lekárov o pohotovostné služby, ale „...nikto zo zodpovedných k problému nezaujal zásadné stanovisko, ani nevyvodil žiadnu zodpovednosť“. V závere konštatuje nevyhnutnosť legislatívne určiť povinnosť všeobecným lekárom pre deti a dorast vykonávať aj lekársku službu prvej pomoci. Na dieru v legislatíve poukazujú aj samotní detskí lekári. Tým sa však zhoda názorov končí.
Najsilnejším Žitňanovým argumentom proti detským lekárom je, že detský lekár nemôže zo zdravotných dôvodov odmietnuť vykonávať lekársku službu prvej pomoci, pretože zdravotná spôsobilosť je jednou z podmienok na vydanie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. A práve výpovede zmlúv zo zdravotných dôvodov spustili lavínu rozväzovania zmlúv pediatrov o službách na detskej lekárskej pohotovosti. D. Žitňan uvádza: „...dôvodom, pre ktorý lekári odmietajú vykonávať LSSP, je, že im z platných právnych predpisosv nevyplýva a voči tým, ktorí odmietajú vykovnávať LSSP, nie sú vyvodené žiadne postihy!” Po prvej vlne rušenia zmlúv sa totiž rad lekárov vyľakal pred hroziacim preťažením častejšími službami na pohotovosti.
Z histórie kauzy pripomíname, že Bratislava dlhé roky nemala špecializovanú detskú lekársku pohotovosť okrem klinickej, až 9. februára 2005 ju začala organizovať DFNsP. Zmluvy podpísalo 94 zo 107 bratislavských pediatrov a až do decembra 2006 sa zdalo všetko v poriadku. V decembri niektorí lekári po prevzatí rozpisu služieb dali výpoveď bez udania dôvodu a následne ďalší zo zdravotných a iných dôvodov. Detskej nemocnici zostalo na obdobie od júna tohto roku už len 21 zmlúv a zvýšené zaťaženie lekárov, ktorí neodišli.
Na svete bol škandál, živený aj nevyžiadanými informáciami na internete. V takej situácii sa nám ozvala lekárka Mária Kubovčáková, ktorá odhalila záclonku za detskou pohotovosťou. M. Kubovčáková tiež podpísala v roku 2005 zmluvu s periodicitou jedna služba za tri mesiace, čo pokladala za znesiteľné. Už po prvej službe však názor zmenila, prostredie služby prvej pomoci bolo neútulné, studené, v zlom technickom stave, zle osvetlené, počítače hlučné a nevýkonné, sociálne zariadenie zúfalé, nedostatok šatní pre lekárov i pacientov, nedostatok priestoru vôbec. Od začiatku niektorí lekári nenastupovali do služieb, čim sa menila frekvencia služieb tých, čo boli ochotní. Podľa M. Kubovčákovej sa za dva roky nič nezmenilo a slúžiacich lekárov sa na problémy nik nepýtal.
D. Žitňan síce tvrdenia M. Kubovčákovej odmieta, ale zároveň informuje, že sa rekonštruujú a obnovujú priestory detskej pohotovosti. Pre pohotovostných lekárov uvoľnili ďalšie priestory na oddych a vyčlenili nové sociálne zariadenia, a priestory pohotovosti vybavili novým účelovým nábytkom. V ambulanciách sú nové nehlučné počítače a do konca mája pribudnú aj LCD monitory.
Otázka je, či to stačí na to, aby sa detskí pohotovostní lekári vrátili. Ešte zostáva nedoriešená otázka medzi legislatívou a profesionálnou etikou.
Gustav Bartovic