Múdrosť začínajte hľadať pri skromnosti
Kedysi síce nadácie bojujúce za všetky druhy rovnosti neexistovali, ale v zmysle rovnosti povinností i šancí pre všetkých, nám každému rovnako až do dospelosti mamička pripomínala isté pravidlá.
Zvlášť často to bola veta „Kto sa neuspokojí s málom, mnohého nie je hoden“. S dovetkom, že tú vetu mal rád už Komenský. Ten istý, ktorého dnes už nectí dokonca ani rad vyučených pedagógov. Neviem to zrátať, ale skutočne mi tá veta v živote veľakrát pomohla, naučila ma tešiť sa z maličkostí, lebo časom prídete na to, že aj maličkostí, ktoré tešia, nie je naozaj až toľko. Treba ich hľadať a potom ich nachádzame a akosi sa ľahšie čaká na tú radosť z veľkej veci a celkom iste si ju budeme viac a inakšie vážiť. Obrazne - kto sa nepoteší z kvietka, ktorý sa derie z pevného lôžka puku, nevie naplno vychutnať radosť z novej zimnej záhrady.
V tomto skromnosť nesie so sebou múdrosť. Kto sa poteší z jediného puku, odhadne koľkonásobne väčšie bude jeho potešenie z kvitnúceho skleníka. A zároveň pochopí o čo viac roboty si vyžiada tá veľká radosť zložená z množstva drobných. A tak to ide dokola.
Myslím si, že tú vetu Komenský používal rád, ale ju nevymyslel. Múdrosť, rovnako ako hlúposť, idú s ľudstvom zo šera jeho zrodu. Ľudské a božské postavy od mýtov podávaných len ústne až po dnes majú rovnaké vlastnosti. Keď sa na to pozrieme s odstupom, za tých pár stotisíc rokov sa človek veľmi nezmenil. Menia sa len prostriedky, ktoré používa na veci dobré i zlé. Tie sa menia rýchlo. Dokonca tak rýchlo, že po polroku už nestačia samy sebe a musia sa modernizovať, teda apkrejtovať, ako vravieval jeden môj bývalý šéf. Budú sa dobiehať tak rýchlo, až sa predbehnú a - čo potom?
Nič. Na svete zostanú malé a veľké veci, malí a veľkí ľudia, múdri a hlupáci. Múdri sa budú ďalej vzdelávať a hlupáci úspešne naďalej hlúpnuť a výzva radujte sa z maličkostí bude stále živá, aktuálna.
Radujte sa z maličkostí, lebo veľká hlúposť s jej dôsledkami nás môže stretnúť hocikedy. Mám taký pocit, že aj tento rok sa nám tie malé radosti zídu.
Gustav Bartovic