Lekárov sa nikto nespýtal, prečo odmietajú slúžiť

V článku nie sú uvedené skutočnosti, ktoré vedú pediatrov k tomu, že odmietajú slúžiť na pohotovosti Detskej fakultnej nemocnice Kramáre. Som jednou z tých, ktoré v roku 2005 podpísali zmluvu.

V Bratislave je 107 pediatrov a služba mi vychádzala jedenkrát za tri mesiace, čo bolo znesiteľné. Po prvej službe som však svoj názor zmenila. Priestory, v ktorých sa vykonáva lekárska služba prvej pomoci, sú neútulné, pochmúrne, v zimných mesiacoch cez okná fučí, pri každom otvorení dverí cítiť prievan.

Chodba, kde sú čakárne pre pacientov, je studená. Osvetlenie ambulancie je ešte z obdobia socializmu, nezodpovedá žiadnym hygienickým normám a vidieť napríklad drobný výsyp na tele dieťaťa nemá lekár šancu, ak nepoužije iný zdroj svetla. Vyšetrovacia lampa trčí na kábloch, nie je možné ju fixovať a pri jej použití musí niekto pomáhať - buď sestra alebo rodič.

Počítače sú staré a hučia. WC pre personál je nechutné, svieti tam sliepňavé svetlo, z dvoch WC funguje jedno. Chýba priestor na odloženie vecí pre pacienta a jeho rodičov, v zimných mesiacoch sa dvaja dospelí s dieťaťom natlačia do malého priestoru s kabátmi, taškami a nemajú sa kde zložiť.

V takomto prostredí to vyžaduje nadmerné úsilie personálu byť výkonný 12 hodín a nepodľahnúť totálnemu znechuteniu. Nemalou mierou k tomu, že lekári odmietajú slúžiť na pohotovosti, prispieva aj to, že od začiatku neslúžili všetci pediatri a neslúžiaci lekári nemali za to žiadny postih. Za dva roky chodu pohotovosti sa nič nezmenilo. Pochybujem, že niekto z vedenia nemocnice vôbec niekedy v týchto priestoroch bol a pokúsil sa tam pracovať čo len hodinu.

Aj toto sú dôvody, prečo bratislavskí pediatri odmietajú slúžiť na pohotovosti. Tiež som dala výpoveď. Spýtal sa niekto službukonajúcich lekárov, kde je problém? Represívne opatrenia v zákone problém nevyriešia, iba vyostria neutešenú komunikáciu medzi vedením nemocnice a poskytovateľmi lekárskej služby prvej pomoci.