Na sťažnosť treba aj vlastný čas a nervy

Zopár čitateľov mi zavolalo v uplynulých týždňoch. Zaujímalo ich, či už nebudem do novín písať a prečo. Odpoveď je jednoduchá: skolila ma zlomyseľná chrípka, ktorá mi nedovolila sadnúť si k písaniu.

Mimochodom, tá choroba ma dosť zmenila. Uvedomila som si, aký krehký tvor je človek a ako málo stačí, aby bol vydaný na milosť a nemilosť iných. Odteraz zaručene budem trpezlivejšie počúvať sťažnosti (často veľmi banálne) ľudí, ktorí vlastne iba hľadajú východisko z osamelosti. Napriek nemalým poplatkom za telefón hovoria, pretože na konci drôtu ich počúva živý človek a nie automat! Naša búrlivo kvasiaca doba nie je priaznivo naklonená slabším jedincom. Možno by mnohým pomohla taká spasiteľná choroba, aby si uvedomili, že aj oni sa môžu ocitnúť medzi slabými!

No poďme k veci. Citujem z listu čitateľa: „Ráno sa mi na tých našich fantastických cestách podarilo chytiť defekt, ktorý je neopraviteľný. Bola totiž poškodená bočná hrana pneumatiky, ktorá sa z bezpečnostných dôvodov opravovať nedá a nesmie. Keďže už naše cesty poznám, tak sa dieram vždy snažím vyhýbať, ale z dôvodov premávky to nie je vždy možné. Pri tejto príležitosti mi napadlo, či je vzniknutá škoda vymáhateľná. Všade totiž čítam, že majitelia domov sú povinní odpratávať sneh, lebo v prípade úrazu sú zodpovední. Takto by to predsa malo byť aj v prípade zodpovednosti mestskej časti, či Slovenskej správy ciest, ktoré by mali uhradiť škody vzniknuté vďaka neúnosnému stavu komunikácie.“

Čo na to povedať? Má pravdu, ale ako sa k nej dopracovať v praxi! Postup by mal byť nasledujúci: Zistiť si, komu dotyčná cesta patrí! Zdokumentovať nehodu, t. j. mať fotografie a svedkov príhody! Pripraviť sa na boj s veternými mlynmi typu neprispôsobenia rýchlosti vozidla stavu komunikácie a pod. V prípade nedobytnosti pravdy v príslušnej organizácii zostáva jedine cesta na súd - t. j. nervy, poplatky a čas. Nedávno mi jedna pani advokátka vyčítala, že odhováram ľudí od súdnej cesty. Vraj veľa sporov sa s dobrým právnikom dá vyhrať. Asi má pravdu. Ja sama za seba mám však niekoľko výhrad. Po prvé, kde nájdem toho dobrého právnika, ktorý sa veci ujme ako svojej vlastnej? Po druhé, aj v prípade že vec vyhrá, nebudú jeho náklady vyššie než hodnota žalovanej veci? Viem, že súd môže vyrieknuť, že poplatky hradí ten, ktorý vec prehral - ale viem aj o prípadoch, keď to nevyriekne. Tvrdím, že súdna cesta je pre spotrebiteľa nevhodná - a už dávno by malo existovať iné riešenie spotrebiteľských sporov. Preto vždy radím nespokojným sťažovateľom, aby zakalkulovali do riešenia sťažnosti aj čas a nervy.

Niekedy sa naozaj oplatí mávnuť rukou a nechať veci na božie mlyny. Pretože ani na Slovenku nebudú neústretoví podnikatelia donekonečna víťaziť!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN