Veci sú niekedy iné, len im chýba meno
Staré úslovie gymnaziálnych profesorov Nomen Omen, voľne preložené, meno je všetko, má v sebe viac pravdy, ako sa môže zdať. Meno totiž nielen popisuje nositeľa, ono aj odlišuje.
Preto je dôležité mať odlišné mená aj pre veci a javy, ktoré sú na pohľad také blízke, až sú takmer rovnaké. Maslo napríklad je odstredený tuk z mlieka. Spracovatelia rastlinných olejov nazývajú svoje výrobky maslom, pretože farbou sa na mliečny tuk podobajú. Lenže maslo to nie je a niekto by to mal nahlas povedať, lebo aj vodovzdorná vazelína do čerpadiel sa farbou podobá...
Lenže žerieme to syntetické rastlinné nemaslo rovnako bez výhrad ako pohlcujeme tvrdenie, že každý, kto má preukaz, je šofér. A že každé pohybovanie vozidlom je šoférovanie. Dôrazne protestujem a v zmysle vyššie naznačeného navrhujem používať dva termíny - šoférovanie a volantovanie.
To druhé sa definuje jednoducho - je to šliapanie na ovládacie pedále a krútenie volantom pri pohybe vozidla prevažne smerom vpred. Za každých okolností a akokoľvek. Skupina osôb ovládajúcich túto činnosť, volantovanie, by sa mohla nazývať volantoši. Týka sa to aj policajných funkcionárov, vrátane prezidenta.
Pretože nemáme dosť miesta, vymenujem len niektoré zdatnosti, ktorými sa šoférovanie a šofér odlišujú od volantovania a volantošov. Šofér sa vie plynule pohybovať vpred i vzad, primerane podmienkam okolo vozidla. Vie zaparkovať tak, že nezaberá zbytočný priestor iným vodičom a nepotrebuje vliezť autom na chodník, keď má vedľa rovnobežný parkovací box. Rešpektuje značky, lebo vie, že ich tam ktosi umiestnil odôvodnene. Šetrí seba, auto, pohonné hmoty, cestu i veci a ľudí okolo. Vyzná sa v mape, vie sa orientovať, preto nerobí zmätky. Dáva prednosť, kde ju dať má, užíva ju, kde mu patrí. A ďalšie...
Vo vyspelých štátoch je ovládanie auta tá najmenej kvalifikovaná a cenená zručnosť. A nezvládame ju. Čudujete sa, že potom nevieme také čosi, ako žiť spolu v meste, riadiť a zveľaďovať ho? Na titul mešťana nestačí mestská adresa.
Gustav Bartovic