Objem ťažby v bratislavskom lesoparku vraj klesá

So sťažnosťami na zvýšenú ťažbu dreva v lesoparku sa v poslednom období obracajú občania na organizáciu Mestské lesy v Bratislave, ktorá spravuje lesný majetok mesta. Kritika sa týka najmä výrubu stromov v okolí turistických trás, ale aj neporiadku, rozrytých a špinavých lesných (často aj značkovaných) ciest po mechanizmoch.

Mestským lesom vyčítajú aj to, že víchrica sa zneužíva na zakrývanie zvýšeného výrubu stromov a ojedinelé vraj nie je ani vytínanie zdravých vysokých stromov.

Z Mestských lesov v Bratislave sme sa dozvedeli, že v súčasnosti sa v lesoparku ťaží menej dreva, ako dovoľujú predpisy a objem ťažby klesá. Podľa riaditeľa Vladimíra Kutku napríklad v pláne na roky 2006 až 2015 predpis určuje, že v rámci jedného roku nie je možné vyťažiť viac ako 17 799 m3, no na rok 2007 naplánovali len 16 000 m3. V minulom roku vyťažili 16 390 m3 dreva. Celkový objem ťažby na 10 rokov dopredu je naplánovaný na 177 989 m3, kým na roky 1996 až 2005 bol plán približne 200 568 m3 a v skutočnosti sa vyťažilo 194 170 m3.

Ťaží sa podľa V. Kutku preto, lebo ťažba je spôsob obnovy lesa a peniaze z nej získané sa používajú na fungovanie lesoparku, konkrétne napríklad na kosenie lúk, likvidáciu odpadu, rekonštrukciu altánkov či opravu ciest. Za rok 2006 dosiahli tržby Mestských lesov 24 miliónov korún, ktoré sa podľa riaditeľa použili na rozvoj a údržbu lesoparku.

Podľa informácií Petra Pivka z Mestských lesov sa v súčasnosti ťaží drevo (tzv. účelový výber) na Erdödyho kopci, Prostrednom vŕšku, Mária foráši a v oblasti Písané kamene. Za optimálnych podmienok sa vyťaží mesačne 400 m3 dreva a medzi najväčších odberateľov patria spoločnosti D.A.H., D a L, Drevotrade, JOP či Drevoindustria. Môžu si vybrať z asi 17 druhov stromov, ktoré v mestských lesoch rastú.

Mestské lesy v Bratislave majú od hlavného mesta zverené lesné porasty na ploche 3023 hektárov. Na nej sa okrem iných činností robí aj ťažba dreva. Územie je rozdelené na 410 jednotiek priestorového rozdelenia lesa. Pre každú jednotku je vypracovaný plán hospodárskych opatrení a má číslo, podľa ktorého je identifikovateľná na porastovej mape a v porastovej knihe.

Podľa P. Pivku pod pojmom vysoké stromy sa dá chápať to, že ide o stromy v tzv. rubnom veku, teda spravidla staršie ako sto rokov a sú určené na výrub bez ohľadu na to, či sú zdravé alebo poškodené.

(rob)