Budúci park v Petržalke víri verejnú diskusiu

Zástupcovia občianskych iniciatív predložili petržalskému starostovi Milanovi Ftáčnikovi ideové zámery riešenia dvoch veľkých parkov v Petržalke.

Občianske iniciatívy navrhujú zriadiť Centrálny park okolo Chorvátskeho ramena a Park pri lesíku Krasovského. Zároveň kritizujú projekt parku medzi Draždiakmi. Argumentujú predovšetkým tým, že priestor, kde chce primátor zriadiť park, sa na rekreáciu už dávno využíva, a aj tým, že ide o lužný les s vysokým stupňom ochrany.

Tiež poukazujú na to, že projektu nepredchádzala verejná diskusia. Umiestnenie parku v tomto priestore pokladajú iniciatívy za nosenie dreva do lesa. Mesto naopak argumentuje, že priestor je v zastavanom území mesta a les na ňom žiadny stupeň ochrany, pozemky nie sú vedené ako lesné pozemky.

Občiansky návrh na park pri Chorvátskom ramene je z ideovej dielne architekta Borisa Bohúňa. Vychádza z myšlienky rozsiahlych prírodných parkov v centrách veľkých miest ako napríklad Tiergarten v Berlíne, Hyde Park v Londýne a Central Park v New Yorku. Verejný záujem Petržalčanov deklarovali aj delegáti na zhromaždení Bytového družstva, čo predstavuje polovicu bytov Petržalke. Mesto v tomto priestore predpokladá vybudovanie štvorprúdovej cesty a trate električky.

Druhý občiansky návrh predložila Elena Pätoprstá zo združenia Nádej pre Sad J. Kráľa a podložila ho petíciou so 14-tisíc podpismi. Na odbornom spracovaní tohto zámeru sa podieľala aj Fakulta architektúry STU. Cieľom je vytvoriť v priestore medzi diaľnicou a Sadom Janka Kráľa kompaktnú zelenú zónu. Park je navrhnutý na mestskom pozemku a mesto ho prenajíma na výstavbu polyfunkčného vežiaka.

Primátor Andrej Ďurkovský si podľa slov hovorkyne magistrátu Evy Chudinovej cení všetky návrhy občanov, ktorí aktívne pristupujú k tvorbe parkov. Zdôraznila však, že doteraz primátorovi nik z občianskej iniciatívy nepredstavil svoje predstavy, takže nebolo o čom diskutovať.

Pokiaľ ide o priestor Draždiakov, magistrát tvrdí, že budovanie parku pôjde riadnym legislatívnym procesom a v tomto zmysle sa pripravuje zadanie na urbanistickú štúdiu, ktorá pôjde na verejnú diskusiu, a pracuje sa na majetkovom urovnaní priestoru. Hlavné mesto nechce les zlikvidovať, ale územie skultúrniť, upraviť, vybudovať tam osvetlenie, chodníky a prírodné športoviská, uvádza E. Chudinová. Podľa nej tomuto zámeru vyjadrilo podporu aj oddelenie územného rozvoja miestneho úradu.