Neatraktívna reštaurácia v Starej tržnici

Som rodená staromestská Bratislavčanka a mám k tomuto mestu skutočne citový vzťah. Priam bytostne sa ma dotkne každý necitlivý zásah, hlavne v starej, historickej časti Bratislavy.

Som rada, keď sa podarí zachrániť historický objekt a nespokojná, keď sa napríklad vedľa SND „podarí“ zriadiť reštauráciu siete McDonald‘s. Napriek tomu vidieť, že Staré Mesto sa rok čo rok zveľaďuje, vznikajú nové obchody, kaviarničky a reštaurácie.

Veľmi som sa tešila na otvorenie Starej tržnice a bola som zvedavá, čo všetko interiér ponúkne. Ponúkol! Atraktívne prostredie, kvalitnú zeleninu a ovocie, pizzu, či posedenie pri dobrom vínku ale aj široký sortiment rôznych druhov mliečnych výrobkov a diviny. Škoda len, že tej diviny už niet. Na galérke, na prvom poschodí sa onedlho usídlila okrem iného i nová reštaurácia Koruna. Chodila som tam rada, pretože to bol nový zaujímavý priestor, dobré jedlá a nakoniec i ceny a obsluha nebola na zahodenie. Čo sa však stalo?

Postupom času sa pomery začali meniť. Príjemná obsluha a chuť jedla sa akosi začali vytrácať. Jedlo, hoci zdraželo, kvalitou kleslo. Namiesto nových zemiakov vám naložili asi kŕmne, alebo pri troške fantázie tie najhoršie, čo mali. Účtovali, samozrejme, nové zemiaky, ktoré, ako poznáme, sa líšia od bežných vzhľadom, chuťou, ale i cenou. Ochota vymeniť staré za nové zemiaky, keď som si ich už zaplatila, bola rovnajúca sa možnosti stornovať túto položku. Čo bolo, samozrejme, nemožné.

Na moje naliehanie sa to napokon predsa stalo možným. Úplne som spozornela, keď som si jedného dňa vypýtala kuracie soté a dostala som na tanier neidentifikovateľné kusy šliach, bravčového mäsa a iných odrezkov v akomsi lečovom maglajzi. Požiadala som ich, nech mi to okamžite vymenia za nejaké jedlo, pretože som sa prišla, predpokladám, do reštaurácie najesť. S nevľúdnym pohľadom som dostala niečo morčacie s broskyňou. Vtedy som si povedala, stratili ste zákazníka.

Po dlhom čase som sa išla opäť presvedčiť ako to v Korune chodí. Nebolo tam veľa ľudí a na cenníkovej tabuli mali uvedený Šampiňónový perkelt. Tak som si ho dala za 63 korún. Čuduj sa svete naúčtovali mi 75 korún. Spýtala som sa, čím to je. A oni, že cestovinou. Tak som sa spýtala odkedy, a prečo ju nemajú zvlášť uvedenú ako prílohu na cenníkovej tabuli. Odpoveď bola v podobe odvrknutia. Išla som si sadnúť za stôl.

Moja priateľka, boli sme dve s rovnakým obedom, sa išla pre istou pozrieť na tabuľu, či sme sa náhodou nepomýlili. Nepomýlili sme sa, pretože na tabuli uvedená nebola. Z toho jasne vyplýva, že cestoviny nám nemali zvlášť účtovať. Kým si išla vypýtať knihu sťažností od zodpovednej osoby, ktorá sa zdržovala neďaleko, nejaká dobrá duša cestovinu dopísala a moja priateľka vyzerala pri zodpovednej osobe ako narušujúci element. V šoku som ostala i ja pri stole, keď som si poriadne prezrela účtovný blok, ktorý uvádzal položky: Hlivový perkelt 1x 63,00 a Cestoviny 1x12,00.

S Korunou v Starej tržnici som nadobro skončila, a to som nespomenula nedovarenú fazuľu, zemiaky, presolené polievky... Neochotný personál, rôzne praktiky účtovania, menej zákazníkov a v konečnom dôsledku nie veľmi chutné jedlá sú holé fakty, ktoré presvedčia i toho všeobjímajúceho hladného optimistu. Je mi naozaj ľúto.

Monika Bošňáková, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA