Nábrežie môže byť osviežujúcim obrazom

Študujem architektúru a ako budúca architektka možno raz budem sama rozhodovať o jej premenách. Chcela by som reagovať na situáciu, ktorá vzniká často nezmyselným napodobňovaním svetového trendu sklených škatúľ.

Akoby staré dobré murované domčeky už nesmeli mať miesto tam, kde by sa „šikli“. Istotne viete na čo narážam - na veľmi aktuálny problém bratislavského Podhradia. Poburuje ma, ako ľahostajne pristupujú ostrieľaní architekti k historickému dedičstvu. Nedávne víťazné projekty gigantického moderného komplexu navzájom prepojených sklených boxov sú nielen nanajvýš nevhodné do tejto lokality, ale navyše hrozí, že by sa mohli stať rovnakým posmechom budúcich generácií, ako je napríklad zatracovaná prístavba SNG alebo budova parlamentu.

Správa, že riešenie Podhradia sa dostalo do rúk obyčajných občanov, ma veľmi potešila, i keď o konečnom schválení tak či tak rozhodnú kompetentní. Jediným možným riešením Podhradia sa mi zdá vybudovanie pôvodných domov podľa starých plánov a záznamov, pričom sa od nikoho, samozrejme, nevyžadujú zdĺhavé a zastarané stavebné metódy.

V týchto útulných domčekoch by sa iste našlo miesto aj pre štýlové kaviarničky, bary a reštaurácie či možno pre obchodíky so suvenírmi, nehovoriac o žiadaných biznis priestoroch. Tak by sa bratislavské historické centrum nemuselo obmedzovať len na okolie Hviezdoslavovho či Hlavného námestia a možno by sme si aj my Bratislavčania mohli pyšne povedať, že máme svoju vlastnú dunajskú promenádu s náladovým večerným osvetlením.

Problém totiž nespočíva len v Podhradí, ale aj v pokračovaní Vajanského nábrežia (smerom k mostu Lafranconi), ktoré je napriek svojmu potenciálu v úbohom stave. Takéto priestory si podľa mňa vôbec nevyžadujú kolosálne presklené hypercentrá. Jemnejší prístup by v tomto prípade mohol nábrežiu pomôcť a menej by bolo skutočne viac.

V prvom rade by mal zmiznúť nechutný a navyše popukaný asfaltový chodník a nahradiť by ho mala vkusná dlažba. Nábrežie si nevyžaduje nič iné ako dostatok upravovanej zelene, lavičky a príjemné a bezpečné osvetlenie. Zaujímavým spestrením by napríklad mohli byť aj pravidelné prezentácie mladých umelcov, ktoré by nábrežie nielen oživili, ale prilákali by aj turistov.

Možno by sa mohlo zdať, že moderná architektúra je z môjho pohľadu pre Bratislavu tabu. Nie je. Most Košická je podľa mňa ďalším príjemným bonusom pre Bratislavu, rovnako ako projekt „malého Manhattanu“ v okolí mosta. Ak by sa potom obe bratislavské nábrežia medzi mostom Lafranconi po Nový most a k mostu Košická prepojili, vznikol by netradičný a osviežujúci obraz Bratislavy, pričom by sa staré elegantne spojilo s moderným.

Natália Nehybová, Petržalka
LIST ČITATEĽA