Radónové riziko je na mnohých miestach, stavebníci ho väčšinou neberú do úvahy
Radónové riziko nehrozí len v Líščom údolí, o ktorom sme v tejto súvislosti informovali v jednom z predchádzajúcich vydaní našich novín, ale aj na mnohých iných miestach po celom území Bratislavy.
Informoval nás o tom Jozef Hricko, bývalý zodpovedný riešiteľ projektu s názvom Bratislava - životné prostredie, abiotická zložka, ktorý sa uskutočnil ešte v roku 1993 a financovalo ho ministerstvo životného prostredia. Ako vysvetlil, medzi faktory významne ovplyvňujúce životné prostredie patrí i vplyv ionizujúceho žiarenia. Z celkového rádioaktívneho ožiarenia, ktoré pôsobí na obyvateľstvo, viac ako dve tretiny tvoria prírodné rádioaktívne zdroje. V skladbe priemerného ročného efektívneho dávkového ekvivalentu ožiarenia pripadá na ožiarenie z radónu 47 percent.
„Radón a jeho dcérske produkty rozpadu sú karcinogény, ktoré sa podieľajú na vzniku rakoviny pľúc až desiatimi percentami,“ upozornil J. Hricko. „Zdrojovým objektom radónu sú pôdne horizonty a horniny s vyšším obsahom uránu a rádia, odkiaľ sa radón rôznym spôsobom a rôznymi prísunovými cestami dostáva v pôdnom vzduchu, vo vode a v stavebných materiáloch do obytných priestorov. Pre vážnosť radónovej problematiky je zostavovanie máp prognózy radónového rizika pravidelnou súčasťou multidisciplinárnych environmentálnych projektov ministerstva životného prostredia.“
V rámci spomenutého projektu bola Bratislava a okolie predmetom regionálneho radónového mapovania, výsledkom ktorého sú mapy prognózy radónového rizika v mierkach 1:25 000 a 1:50 000. Vyplýva z nich, že 56,7 percenta územia leží v nízkom, 37,6 percenta v strednom a 5,7 percenta vo vysokom radónovom riziku. To znamená, že na 43,2 percentách bratislavského regiónu bola prekročená tzv. odvodená zásahová úroveň v zmysle vyhlášky ministerstva zdravotníctva číslo 12/2001 o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany obyvateľstva. Vo vysokom radónovom riziku ležia najmä tieto územia: Karlova Ves - Líščie údolie, sever Dúbravky, Devínska Nová Ves - Kolónia, priestor medzi Dúbravkou a Záhorskou Bystricou, Marianka, Krasňany - Rača - Vajnory, juh Chorvátskeho Grobu, tri malé oblasti Petržalky, lokality na západnom okraji Ružinova, severovýchodne od Čunova, východne od Podunajských Biskupíc, západne od línie Dunajská Lužná - Kalinkovo - Hamuliakovo a západne od Šamorína. „V prevažnej miere ide o lokality s existenciou mladých zlomov a najmä miesta ich križovania,“ uviedol J. Hricko. „Tieto tektonické zóny predstavujú ideálne výstupové cesty radónových emanácií z väčších hĺbok na povrch.“
Pri meraniach úrovne ekvivalentnej objemovej aktivity radónu a jeho dcérskych produktov rozpadu (rádionuklidy polónia, bizmutu a olova) v pobytových priestoroch, situovaných v miestach s vysokým radónovým rizikom v povrchovej vrstve geologického prostredia sa zistilo, že na viacerých lokalitách hodnoty prekročili slovenské a európske limity (Marianka 698, Rača 905, Vajnory 566 Bq.m-3). Limit Európskej únie je 400 Bq.m-3.
O závažnosti problému svedčia aj údaje, podľa ktorých sa v Bratislave predpokladá na 100 000 obyvateľov sedem úmrtí na rakovinu pľúc ročne, kým v Marianke 28 úmrtí, spôsobených radónom.