Dvojročná záruka pomôže spotrebiteľom

Tí skôr narodení poznajú ten pocit: kúpiť si drahší predmet v nádeji, že im vydrží aspoň do konca života. Koniec koncov aj ja som odmenu, ktorú som dostala k 50. výročiu narodenia, investovala do kvalitných značkových hodiniek. Mala to byť posledná kúpa hodiniek v živote: nuž uvidíme.

V žiadnom prípade nechcem nadväzovať na 2. novembra - pamiatku zosnulých. Reč bude o kvalite. Na stole sa mi totiž nazhromaždili sťažnosti na kreslá, pohovky a sedačky. Ich spoločným menovateľom je pomerne vysoká cena (aj 35-tisíc) a vzhľad i dotyková podobnosť s kožou. Uhádli ste? Ide o tzv. ekokožu, ako to výrobcovia uvádzajú. Nech je odpustená prípadná neznalosť: voľakedy sa to volalo koženka. Keby bolo na sedacej súprave za 48-tisíc korún napísané koženka, určite by som si ju ani ja pred rokmi nekúpila. Tej ekokoži som však naletela rovnako ako sťažovatelia, ktorí sa ma pýtajú čo robiť?

Nuž rada je ťažká. Moja súprava je napríklad popraskaná, ako keby stála v obývačke aspoň desať rokov. Pritom ju používame, iba keď sa dívame na televíziu alebo máme hostí. Za zradu na spotrebiteľovi považujem skutočnosť, že praskať začala tesne po skončení záručnej lehoty, po roku. Keďže sa to isté stalo aj všetkým, ktorí sa v tejto veci sťažujú, predpokladám, že výrobca o tejto vlastnosti slávnej ekokože vie. To však nám spotrebiteľom v tejto chvíli nepomôže. Záruka je preč, dať si súpravu prečalúniť je nákladné, a tak nezostáva nič iné, iba použiť vhodný „prehoz“, čiže zakryť popraskanú sedaciu časť dekou alebo vankúšom. A viackrát nenaletieť peknému vzhľadu, aspoň do začiatku platnosti európskej dvojročnej záruky od roku 2004.

Predpokladám, že ste aj vy zaregistrovali rôzne plače a námietky výrobcov a obchodu proti zavedeniu zvýšenej záruky. Počula som vysoko „odborné“ zastrašovanie, ako sa budú musieť zvýšiť ceny, ak bude musieť výrobca vyrábať na vyššej kvalitatívnej úrovni. V okolitých štátoch už dvojročná záruka platí od roku 2003, ba i skôr, a nevšimla som si žiadny veľký cenový skok v Česku alebo Rakúsku. A ak si výrobca netrúfne použiť podradný materiál na predmet dlhodobej spotreby, potom je to pre nás spotrebiteľov iba výhoda. Na bezbrehé zvyšovanie cien osobne neverím.

Od 1. mája 2004 sa väčšina ochranných dáždnikov pre našich výrobcov končí. Odstránením cla zlacnejú výrobky z dovozu. Isteže, obchod sa pokúsi túto výhodu využiť iba pre seba, na zvýšenie vlastných ziskov. Dlhodobo sa mu to však nepodarí. Konkurencia je nemilosrdná a spoliehať sa na národné cítenie spotrebiteľa je naivné. Prečo by som mala platiť vyššie ceny len preto, že výrobca nerobí racionalizačné opatrenia, vyrába neefektívne, alebo chce neprimerane a rýchlo zbohatnúť? A čo obavy obchodu zo zneužívania dlhšej záručnej lehoty zo strany spotrebiteľov? No veď pravidlá sú jasné. Do pol roka dokazuje obchod, že výrobok je bezchybný. Po tom až do konca záruky je dôkazné bremeno na spotrebiteľovi, že chyba bola systémová, teda existovala už v čase kúpy!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN