Obchodníci odrádzajú ľudí od reklamácií

Jeden z našich čitateľov nás požiadal, aby sme uverejnili návod, ako postupovať proti UPC vo veci vrátenia neodôvodnených poplatkov v roku 2001. Súčasne chce vedieť, ako sa môžu občania brániť proti prípadnej pomste tejto spoločnosti - odpojeniu účastníka alebo jeho prepojenie iba na základný programový balík. Odpoveď by mohla byť veľmi stručná.

Súd rozhodol, UPC stiahnutím odvolania na vyššiu inštanciu uznala oprávnenosť rozhodnutia - ergo vyrovná sa so svojimi zákazníkmi. Tú poznámku o pomste sa mi nechce komentovať. Pripomína mi argumentáciu spotrebiteľov, ktorí sa boja reklamovať napr. nedoliatie nápoja či studené jedlo v reštaurácii. Vraj by im nahnevaný personál mohol do jedla či nápoja nebodaj aj napľuť! Orgány trhového dozoru sa s takými detskými pomstami vedia rýchlo vyrovnať. Majú na to dostatočný sankčný priestor. Aspoň vo svete je to tak.

A u nás? Ja osobne som prehrala „blbsicher“ proces na súde v jednom okresnom mieste. Možno iba náhodou bola sestra žalovaného zamestnaná v úrade, ktorý sídli v rovnakej budove ako súd. Alebo som si ja viac cenila svoje nervy a čas a neodvolala som sa proti pochybnému výroku samosudcu. Faktom je, že osobne mám silné výhrady proti činnosti našich súdov. Predovšetkým preto, že aj ich rozhodnutia sú na Slovensku ťažko vymožiteľné a často je to iba zbytočný zdrap papiera. Súdiť sa donekonečna odporuje môjmu zdravému rozumu. Ak totiž spočítam všetky náklady (vrátane času) vychádza mi, že som vždy v strate. Maximálne dávam zarobiť justícii a advokátom.

Moja súčasná rada pre poškodených zákazníkov UPC preto znie: vyčkajte a sledujte dennú tlač. Prípad je príliš medializovaný na to, aby ho bolo možné zamiesť pod koberec. Minimálne rok máme na vymáhanie čas. Uvidíme.

Z iného rožka je sťažnosť na postup časti obchodníkov pri reklamáciách. Posledným hitom je taký postup, aby sa sťažovateľ vzdal. Aj pri cene výrobku, povedzme, do 1000 korún mu príslušní zamestnanci vysvetlia, že nevedia posúdiť oprávnenosť jeho sťažností. Odporučia mu príslušný skúšobný alebo certifikačný orgán s tým, že v prípade opodstatnenosti jeho sťažnosti mu všetky poplatky uhradia. Nuž podľa mňa je to porušovanie zákona o ochrane spotrebiteľov. Tam sa ukladá rozhodnúť maximálne do 30 dní tomu, kto chybný výrobok predal! Podľa môjho názoru si má posudok vyžiadať podnikateľ. Koniec-koncov si náklady môže odpočítať zo základu dane. Aj na vybavovačky má obvykle ľudí. No čo už, keď mu to dovoľuje napr. aj SOI, ktorá by to mala považovať za porušenie vybavovania reklamácií.

Oba uvedené prípady svedčia vlastne o tom istom. Pokiaľ si niektorý advokát nezaloží budúcnosť na vybavovaní spotrebiteľských sťažností, ako napr. Nader či Fagan v USA, potiahne spotrebiteľ za kratší koniec. Škoda! Pre obe strany. Som totiž presvedčená, že by sa to šikovnému právnikovi rentovalo. A som ochotná takému kolegovi pomôcť, nie iba pri prenikaní do problému, ale ho aj budem odporúčať. Nájde sa niekto?

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN