Kupujte výrobky renomovaných značiek

Niekedy píšem akoby vo vzduchoprázdne, inokedy je vašich podnetov viac. Pôvodne som sa chcela zaoberať „prázdninovou“ témou - diskrimináciou rodičov s malými deťmi v obchodoch a v reštauráciách. Na poslednú chvíľu však prišiel zaujímavejší podnet.

Citujem z listu: ... v prípade reklamácií nových výrobkov je určitá možnosť obrany. Čo však potom? Aká je možnosť obrany v prípade výrobkov, ktoré si ako spotrebitelia nekupujeme na rok či dva. Majú tieto výrobky určenú nejakú lehotu životnosti, ako ju majú napr. stavby? Táto otázka našu čitateľku zaujíma v súvislosti s jej osobnou skúsenosťou s automatickou umývačkou riadu slovenského výrobcu, ktorú si kúpila v roku 1996 za asi 10 tisíc korún. Až do dnešných dní fungovala veľmi dobre.

V roku 2000 bola iba na prečistení z dôvodu veľmi tvrdej vody, ktorú zrejme nevie účinne zmierniť ani používanie príslušných zmäkčovačov a čističov vody. teraz, po piatich rokoch užívania sa na umývačke pokazil pravdepodobne programový volič, ktorého oprava je odhadnutá asi na 6 tisíc Sk. Naša čitateľka píše: „Viem, že je to najnáročnejšia časť tohto spotrebiča, ale predsa sa mi to zdá neúmerné cene a času, v ktorom som ju používala. Je to v poriadku a dá sa aj v takomto prípade rozumne brániť?“

Moja odpoveď sa pravdepodobne čitateľom páčiť nebude. Siahnem totiž do svojich skúšobníckych poznatkov z rokov pred „nežnou“. Aj vtedy bolo menším problémom výrobok vyrobiť, ako predať ho. Predovšetkým na tvrdé kapitalistické trhy. Väčšina výrobcov sa s daným stavom zmierila bez toho, aby hlbšie skúmala dôvody nepredajnosti. Napr. naše žehličky (vtedy ETA) odmietol zahraničný odberateľ konkrétne z Francúzska nie pre dizajn, ako sa domnieval výrobca, ale preto, lebo mali životnosť na „večné časy“. Vraj, čo by bolo s obchodom, keby stačilo dostať žehličku ako svadobný dar a vydržať s ňou do smrti. Prirodzene tento dôvod sa v protokoloch neobjavil.

Čo z toho vyplýva? Obchod nemá záujem na dlhej životnosti výrobkov. Výrobok musí bezchybne fungovať počas záručnej lehoty a ešte približne o polovicu dlhšie. Serióznosť výrobcu je preto možné posúdiť podľa dĺžky záručnej lehoty, ktorú garantuje. Býva to bežne 2 až 5 rokov, ktoré sa náš obchod snaží redukovať na zákonných 6 mesiacov. Všimnete si to, ak porovnáte zahraničný návod na používanie a ten priložený, slovenský. To je vlastne jediný údaj, ktorý má vypovedajúcu schopnosť o životnosti výrobku.

Našej čitateľke by som asi poradila, aby si opravu daného výrobku rozmyslela. Nikto jej nezaručí, že po oprave súčiastka opäť po záručnej lehote nezlyhá. Ešte predtým by som sa asi presvedčila u autorizovaného opravára, či mi servis neudal privysokú cenu opravy. No to už sú vyčerpané všetky možnosti.

Poučenie? Podľa možnosti kupovať výrobky od renomovaných značkových výrobcov a vyhýbať sa výhodným „no name“ výrobkom. To totiž možno riskovať iba pri sezónnom tovare. Koniec koncov, kam by prišiel obchod so spotrebiteľmi, ktorí majú práčku už 25 rokov bez opravy ako ja?

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN