S reklamáciami kvality služieb to býva ťažké

Poradiť ľuďom, ako riešiť nespokojnosť s kvalitou tovarov je pomerne jednoduché. Horšie je to už v prípade služieb. Práve na začiatku zmluvného vzťahu často prevláda nekonkrétne zadanie, čo potom vyústi do ťažkej vymáhateľnosti.

Napríklad v kaderníctve zahlásite, že sa chcete dať ostrihať a kaderníčka vás ostrihá na „ježka“. Pritiahnuté za vlasy? Vôbec nie, ak sa počas strihania budete zaujato zabávať s priateľkou a aspoň občas nepozriete do zrkadla, čo sa s vašimi vlasmi deje. Chcieť náhradu škody za „spotvorenie“ pravdepodobne kaderníčka odmietne. A predpokladám, že sa nikto nebude chcieť v takomto malichernom prípade súdiť. Veď vlasy za nejaký ten týždeň dorastú. Horšie by bolo, ak ste sa chystali na ples či na vlastnú svadbu.

Aj v tom prípade by ste však ťažko pred súdom dokazovali, prečo ste na začiatku pri dohode zmluvy s kaderníčkou nedohodli konkrétnejšie požiadavky, čo sa týka účesu. Uvedený príklad je pritom jednou z jednoduchších sťažností. Horšie je to v prípade napr. opravy elektroniky, mobilov, fotoaparátov, čistiarní či iných výrobkov, kde pri zadaní (a opäť ide o zmluvný vzťah) neviete prsne definovať príčinu chyby. Snažíte sa ju síce čo najlepšie opísať chybu - radím trvať na tom, aby to bolo napísané aj na potvrdenke - predsa ste však odkázaní na poctivosť opravára.

Stalo sa, že si staršia pani požičala od priateľov moderný fotoaparát, ktorý mala vrátiť do Vianoc. A ten aparát sa „zasekol“. V nemenovanom servise ako predpokladanú výšku ceny za opravu do jedného mesiaca žiadali 800 Sk. Pretože Vianoce boli o 10 dní, žiadali ako expresný príplatok až 100 % naviac. Takmer plačúca dôchodkyňa prišla k nám do poradne. Pretože sama mám automatický fotoaparát, jednoducho som vybrala batériu a znovu ju vložila. Prerušením prúdu sa automatika odblokovala a aparát znovu fungoval. Isteže to nebol zázrak, skôr náhoda. Príznačné však je, že onen „odborník“ vedel určiť cenu za opravu bez toho, aby sa na vec vôbec pozrel. Je to naozaj iba náhoda?

Skôr si myslím, že sa na Slovensku zneužíva skutočnosť, ktorá neumožňuje spotrebiteľom získať skutočné informácie o kvalite tovarov a predovšetkým služieb. Nepochybujte o tom, že som mohla tak kaderníctvo, ako aj s opravovňu uviesť plným názvom aj s adresou. Bráni mi v tom obava, že by som sa pred súdom ocitla s obvinením z poškodzovania obchodného mena podnikateľa.

Naše zákony totiž takmer vo všetkých prípadoch chránia predovšetkým práva páchateľov pred právami obetí. Pomaly už aj v Českej republike sa uvádzajú konkrétni obchodníci či služby, ktoré sa nesprávajú podľa dobrých mravov. Tiež sa menovite môžu pochváliť v médiách slušné a spotrebiteľsky „priateľské“ podniky. U nás je v prvom prípade nebezpečenstvo prokurátora, druhý prípad sa považuje za nežiaducu reklamu. Som zvedavá ako dlho sa pri takejto praxi bude „samočistiť“ náš trh!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN