Staré Mesto si zaslúži lepšieho starostu
Nie som Staromešťan, ale žijem tu a pracujem, a tak sa celkom prirodzene zaujímam o to, čo sa v centre nášho hlavného mesta deje. K tomu, že som sa rozhodol vyjadriť sa aj verejne, ma primalo protizákonné umiestnenie reklamných pútačov na chodníkoch Starého Mesta. Z každého z nich sa na okoloidúcich vyškiera starosta Čiernik.
Je symbolické, že tento komunálny politik sa uchýlil k predvolebnej agitácii a propagácii svojej osoby na zariadeniach, ktoré boli na uliciach rozmiestnené v rozpore so stavebným zákonom, a sú to teda jednoducho čierne stavby. Je to akási čerešnička na torte, ktorá ilustruje štvorročné pôsobenie pána starostu.
Spomeňme si na čierne stavby, ako bola trebárs tá na Hviezdoslavovom námestí či na Fazuľovej ulici - hoci pán starosta nešetril silnými slovami o tom, ako rázne skoncuje s čiernymi stavbami, neurobil v tomto smere vôbec nič. Naopak, jeho pričinením sa vďaka protizákonnému rozmiestneniu spomenutých reklamných pútačov stalo čiernym stavebníkom aj samotné Staré Mesto...
Staromešťania istotne nezabudnú ani na zrušenie jaslí na Javorinskej ulici, nad ktorými sa dodnes vznáša tieň podozrenia, že cieľom ich zrušenia nebola racionalizácia siete predškolských zariadení, ale lukratívny biznis. Možno si spomenú aj na také drobnosti ako nahradenie klziska s prírodným ľadom na Hviezdoslavovom námestí za klzisko s umelým povrchom, ktoré má len jednu chybičku - nedá sa na ňom korčuľovať. Medzi vrcholy pôsobenia pána starostu určite patrí aj zorganizovanie vlaňajšieho výjazdového zasadnutia staromestských poslancov do Vysokých Tatier, ktoré v skutočnosti nebolo ničím iným ako turistikou za peniaze daňových poplatníkov.
Nehovoriac o likvidácii kvetinových záhonov na nábreží a pred Národným divadlom a o devastácii Medickej záhrady a parčíka na Šafárikovom námestí. Pán starosta asi nechodí po uliciach svojej mestskej časti, keď nevidí zničenú dlažbu v pešej zóne a preplnené smetné koše.
Zatiaľ čo prešľapov a káuz bolo počas štvorročného pôsobenia starostu Čiernika vo funkcii „požehnane“, nad nejakým konkrétnym pozitívnym výsledkom jeho starostovania by som asi rozmýšľal márne. Ak si, pravda, odmyslím „integračný kopček“ - čudo, ktoré nechal za peniaze Staromešťanov postaviť na nábreží neďaleko svojho úradu. Ostáva len veriť, že ďalší podobný pamätníček už v Starom Meste budovať nebude...
Igor Hoffman, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA