Žime ako ľudia!

V októbri - mesiaci úcty k starším, sa viac ako inokedy zamýšľame nad životom starších ľudí. Príbeh, ktorý vám opíšem, som zažila v suteréne istého bratislavského kultúrneho domu.

Zbadala som tam utiahnutú deväťdesiatjedenročnú pekne upravenú pani zahĺbenú do čítania knihy. Rozhovorili sme sa práve o nich. Medzi rečou mi starká povedala, že mala dvoch synov, jedného prijali po ženbe bývať k sebe. Nevesta sa po smrti svokra začala cítiť väčšou paňou v byte než manželova matka. Starká to po náhlom úmrtí syna už nevládala zniesť a presťahovala sa k druhému synovi. Aj tam prekážala neveste, preto sa v čase neprítomnosti syna utiahla sem.

Istí rodičia ma raz požiadali o pomoc dieťaťu v slovenskom jazyku. Mladý otec mi povedal: „Nevlievajte do neho veľa citu, veď by v dnešných časoch neobstál.“ Nespôsobila trpkú životnú skúsenosť starenky práve podobná rodičovská výchova oboch neviest? Naučili sme sa lietať ako vtáci, potápať ako ryby, zostáva naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia!

Lýdia Galbičková, Karlova Ves
LIST ČITATEĽA