Bratislava je obdarúvaná sľubmi

Jedna z kandidátok na post bratislavského primátora navrhuje, aby zákon o Bratislave presne a do písmenka určoval, čo a ako má mesto robiť. Inak vraj nebude mať zmysel.

Pretože nemám vo zvyku nikomu niečo brať a tobôž jeho/jej názor, nechám jej ho. Lenže niečo ma ruší. Bratislava má problémy. A kto by o nich vedel, ak nie tí, čo žijú v tomto meste desaťročia. Tí, ktorí najlepšie vidia, ako je to mesto dobré, len keď môže niečo dať zvyšku Slovenska, inak ho nepotrebujú a pre jeho obyvateľov majú prívlastky „paštikár“, „pupák“, alebo ešte aj horšie. (Po pravde v mnohých prípadoch odôvodnené - vtedy sa však zväčša ukáže, že ide o novopečených obyvateľov tohto mesta).

Nebudem však odbočovať. Vrátim sa k tvrdeniu uvedenému hore - Bratislave brať. Dostala postavenie hlavného mesta, ale tým sa to končí. To postavenie obyvateľom Bratislavy uberá súkromie, priestor a kdečo iné. Ani jednej vláde však doteraz nezišlo na um kompenzovať tú zaťaženosť, v rozpočte sa na plnenie tejto funkcie nepamätá a platí sa z daní, ktoré vyprodukujú Bratislavčania. Na dôvažok - žiadna vláda nevypracovala návrh zákona o Bratislave.

Ďalej si myslím, že Bratislava nepotrebuje presný zákon, najmä nie taký, o ktorom budú rozhodovať predovšetkým Nebratislavčania na bláznovom, teda pardón, Hradnom vrchu. Bratislava potrebuje dobrý zákon. A pri všetkej úcte ku každému, teda aj k súčasnému primátorovi, si myslím, že to nie je robota na niekoľko týždňov a už tobôž nie pre jedného človeka, aj keď má silný tím.

Tiež si myslím, že o tomto a o problémoch hlavného mesta a najmä o problémoch Bratislavčanov, ktoré vznikajú tým, že je mestom hlavným, aj krajským, aj niekoľkonásobne okresným sa treba rozprávať.

Ešte si myslím, že o tomto by sa malo rozprávať s Bratislavčanmi. To ma núti kandidátom (všetkým) oznámiť, že rozprávať sa znamená počúvať a odpovedať. Nie zakydávať predvolebnými sľubmi a potom na vec kašľať.

Kde boli doteraz? Tak.