V prístave žeriavy dvíhajú aj kusy ťažšie ako 500 ton

Špecialitou bratislavského prístavu je prekládka nadrozmerných a extrémne ťažkých zásielok dvojicou žeriavov, ktoré si poradia aj s kusmi s hmotnosťou 560 ton. Zabezpečuje ju akciová spoločnosť Slovenská plavba a prístavy.

Prekládka sa týka technologických celkov pre automobilový priemysel, obrovských transformátorov, železničných rušňov, zariadení pre elektrárne, cementárne, oceliarne, ale aj veterné elektrárne.

V nákladnom prístave je aj prekladisko minerálnych olejov, napojené potrubím na rafinériu Slovnaft a zabezpečuje sa tu prekladanie nafty, benzínu, vykurovacích olejov z plavidiel do rafinérie alebo železničných cisternových vozňov.

Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy je pokračovateľom plavebnej činnosti, ktorá sa začala v roku 1922 založením Československej paroplavebnej akciovej spoločnosti. V súčasnosti má lodný park s viac ako 200 plavidlami, medzi nimi sú tlačné remorkéry, tlačné nákladné člny na suchý i tekutý tovar, motorové nákladné lode a prístavné remorkéry. Bratislavský univerzálny nákladný prístav je bránou pre tovary tranzitujúce v exporte i v importe a je miestom vzájomného prepojenia vodnej, cestnej a železničnej dopravy. Jedna z dcérskych spoločností, Lodenica Bratislava, zabezpečuje technický servis pre plavidlá všetkých druhov a dokáže stavať aj nové plavidlá. Prístav, okrem prekládky, slúži ako sklad pre rôzne druhy tovarov buď na voľných skládkach alebo v prístavných skladových halách.

Bratislava bola oddávna mestom, v ktorom prístav, lode a lodníci zohrávali dôležitú úlohu. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď stav cestnej a železničnej siete ani zďaleka nepripomínal súčasnosť, a teda neumožňoval v plnej miere potrebnú dopravu tovaru a cestujúcich, zohrávala riečna plavba mimoriadne dôležitú úlohu. Lode a nákladné člny prepravovali nielen uhlie, drevo, naftu, benzín, rudu, či stroje, ale aj zeleninu, ovocie, vajíčka, víno v sudoch a podobne. V minulosti bolo možné dostať sa riečnou osobnou loďou napríklad z Viedne alebo Bratislavy na dolný Dunaj a odtiaľ námornou loďou do Istanbulu alebo ďalších čiernomorských prístavov. Dnes taká možnosť neexistuje. Zmenila sa hustota a kvalita jednotlivých druhov dopráv, ale najmä rýchlosť, akou sa tovar a ľudia prepravujú z jednej destinácie do druhej.

~     ~     ~

S lodnou osobnou dopravou súvisí nový pristávací pontón povyše Nového mosta, ktorého postavenie si objednala spoločnosť Slovenská plavba a prístavy - Lodná osobná doprava a nie spoločnosť SPaP, a.s., ako sme uviedli v 32 čísle  Bratislavských novín v článku pod názvom Pri brehu Dunaja pribudne ďalšie miesto pre pristávanie lodí, ale aj nočný klub.