Lesopark nesmú zaplieniť automobily

V Bratislavských novinách číslo 36 ma zaujal názor Mgr. T. Husára, s ktorým sa stotožňujem aj ja, je mi veľmi sympatický. Lekári nám odporúčajú pobyt a najmä pohyb na čerstvom vzduchu, aby sme si zdravie a vitalitu uchovali čo najdlhšie.

Som presvedčený, že pohybom myslia pohyb vlastnou silou na čerstvom vzduchu. Nedovoľme preto, aj vzhľadom na zdravie Bratislavčanov, zaplieniť prírodu Bratislavského lesoparku - Chránenej krajinnej oblasti - automobilmi. Teší ma, že aj terajší primátor Bratislavy (meno neuvádzam, aby som nebol podozrievaný z predvolebnej agitácie) na internetovej stránke je tiež zásadne proti vpusteniu automobilovej dopravy na Železnú studienku.

Naši predkovia, mešťanostovia, povolili budovať Železnú studienku na prospech obyčajných občanov Bratislavy, o čom sa môžeme dočítať v knižke o histórii Železnej studienky.

Ako malý chlapec som chodieval s rodičmi na Železnú studničku, kde sa dalo v slušnom reštauračnom zariadení za primerané peniaze najesť, na priľahlom jazierku počlnkovať, v areáli zahrať si kolky, posedieť si a zatancovať na ploche pred dreveným pavilónom. Vtedy bol ešte v prevádzke Klepáč, kde sa dalo tiež posedieť a najesť za dostupné ceny. Ešte s mojimi deťmi sme po prechádzkach nad Červeným mostom navštívili reštauráciu na Železnej studienke a povozil som ich na člnkoch na blízkom jazierku. Potom prišla generácia, ktorá si myslela, že všetko sa začalo po roku 1948. Uvedené zariadenia nechala spustnúť a postavila Snežienku, ktorá bola súčasťou dolnej stanice sedačkovej lanovky. Sem sa chodilo zväčša len na zahasenie smädu, lebo ceny boli aj na vtedajšie časy „na úrovni“. Teraz prichádza generácia, ktorá si myslí, že život sa začal v roku 1989.

Za tieto dve generácie sa zmenil vzťah k prírode, k mestu. Charakteristické stavby a zariadenia, ako napríklad propeler, boli zlikvidované. Kedysi ich dokázalo mesto udržiavať a prevádzkovať. Neverím, že Pražania by si dovolili Šárku a Divokú Šárku zaplieniť automobilovou dopravou a výstavbou „rekreačných domov“. Nedajme si zničiť možnosť ozdravného pobytu v Bratislavskom lesoparku. Veľa miest by bolo šťastných, keby ich obyvatelia mali naše možnosti. Voľme preto do riadenia mesta takých občanov, ktorí nám dajú záruky možnosti pobytu v zdravom a tichom prostredí.