Žiadajte písomné zmluvy, až potom plaťte

V nedeľu som mala náladu pod bodom mrazu. Dakde som zapotrošila diaľkový ovládač k bráne, v dôsledku toho som celú noc nespala a na dôvažok sú telefonické hovory v nedeľu zdarma. Preložené do slovenčiny to znamená, že mi spravidla niekoľko starých spotrebiteľov vynadá.

Je faktom, že súčasný štýl života sa výrazne zmenil. Okrem iného nabral až desivú rýchlosť, ktorá dáva zabrať aj mladým. Menia sa nielen vzťahy medzi ľuďmi, ale, žiaľ, vytrácajú sa aj hodnoty. Také dačo, ako uzatvárať zmluvy a dohody na čestné slovo a podanie ruky sa už nenosí. Známa stavovská hrdosť a česť akosi vymizla. Ani na svedomie navštevovateľov kostolov sa často nedá spoľahnúť. Hlavné pravidlo je: „trhni, kde môžeš a čo sa dá.“

V takejto dobe sa, prirodzene, ťažko orientujú predovšetkým staršie ročníky. Vždy znovu a znovu naletia na tzv. seriózne ponuky. Až na vlastnej koži sa presvedčia, že výhoda, ktorú im niekto ponúka - napríklad účtovanie ceny bez DPH - v skutočnosti znamená, že nemôžu využiť takzvanú súdnu cestu. Po slovensky: ak nie sú spokojní so službou, alebo kúpili nepodarok, nemôžu účinne zasiahnuť. Pretože boli vlastne spoluvinní na skrátení dane. A tak sa zdanlivá „výhoda“ mení vo výraznú stratu. Prirodzene, že vždy iba pre toho slabšieho - a to je spotrebiteľ.

Najmarkantnejším prípadom je to, čo postihlo vkladateľov takzvaných nebankových subjektov. Všimnite si, že medzi poškodenými takmer niet ľudí stredného a mladšieho veku. Sladkým rečiam naleteli zväčša dôchodcovia, ktorí uverili, že im dôveryhodné osoby chcú pomôcť. Ako to dopadlo, je dnes už všeobecne známe. No sú aj menej medializované prípady. Napríklad v hodine 12. som zabránila veľmi seriózne vyzerajúcemu „dobrodincovi“, aby pripravil o byt dve vyše 80-ročné dámy. Ako?

Večer o 22.00 sa mu podarilo získať podpisy na zmluvu, v ktorej bolo ako vysvetlivka pod čiarou napísané, že svoj byt musia uvoľniť do 48 hodín, potom už platí sankcia 2000 korún denne. O desiatej večer som už aj ja tvrdá ako štolverk (vstávam o 05.30) - nieto dve dámy vysokého veku, ktoré majú čítať niekoľkostránkovú zmluvu! Mimochodom, v tomto prípade som bola vďačná za svoju medializáciu, pretože onen „dobrodinec“ si to so mnou netrúfal rozdať, Žiaľ, nie vo všetkých prípadoch to dopadne dobre. A práve tí sklamaní spotrebitelia mi strpčujú nedele.

Darmo vysvetľujem napríklad majiteľom 2- až 4-miliónových bytov, ktoré chcú dedičsky odkázať rodinným príslušníkom (ktorí sa o nich nestarajú), že v zmysle zákona nie sú sociálnymi prípadmi. Trvajú na tom, že dôchodok im nestačí, a preto sa o nich musí postarať štát - teda obec. Argument, že predajom bytu by sa mohli „zakúpiť“ do už existujúcich (aj exkluzívnych) penziónov a tam v pohodlí a pohode dožiť bez starostí až do smrti, jednoducho neuznajú. Lebo aspoň niečo chcú odkázať deťom, synovcom, či vie Boh komu, kto po nich za života ani neštekol. Dúfam, že pochopíte, ak nechcem občas dvíhať telefón! A jedna rada na koniec: pochopte, že žiadna organizácia, živnostník či obchodník nechce iné dobro než svoje vlastné. Žiadajte písomné zmluvy, čítajte ich a až keď ste spokojní, zaplaťte úplnú cenu.

Marta Černá, Fórum spotrebiteľov
ZÁKAZNÍK JE PÁN