Niektoré pamiatky si zaslúžia, aby sme sa o ne oveľa lepšie starali!

Niektoré pamiatky si zaslúžia, aby sme sa o ne oveľa lepšie starali! - Ester

Do redakcie nám prišiel e-mail od nášho čitateľa Ladislava Hofierku z Bratislavy o Kapitulskej ulici, ktorý v ňom porovnáva minulosť a súčasnosť domu Albrechtovcov a Esterházyho paláca. Podľa neho je neodpustiteľnou chybou, že o niektoré pamiatky nevieme lepšie postarať. Jeho príspevok uverejňujeme nekrátený.

Píšem preto „moja“ Kapitulská ulica, lebo som na nej býval aj s mojou rodinou v rokoch 1957 - 1969 a to práve v Esterházyho paláci, v tom čase na č. 13, s prevodom dnes na č. 8. Teraz v máji prebehla v Bratislave jedna významná kultúrno-poznávacia akcia „Kapitulské dvory“ v poradí už siedma, ktorá sa koná dvakrát ročne, v máji a v septembri. Ako bývalému obyvateľovi tejto ulice  je mi to obzvlášť milé, prejsť si ju a navštíviť  jej dvory, ktoré sú verejne prístupné pre všetkých návštevníkov tejto akcie, lebo majú čo ukázať a dá sa čo to dozvedieť z jej histórie a života našich predkov, ktorí na nej žili. Dominujúcou časťou ulice je dom Albrechtovcov na č. 1, kde sa pamätníci a nadšenci občianskeho združenia „Albrecht fórum“ /AF/ chopili iniciatívy zachrániť  sídlo rodiny Albrechtovcov pre súčasnosť  a budúce generácie a prezentovať v ňom umeleckú tvorbu a jej reflexiu, udomácniť tu nové aktivity, ktoré analogicky naväzujú na tradície.

Už sa nedá tak celkom povedať, že je to Bohom a konšelmi mesta zabudnutá ulica  hlavného mesta, Nie je tomu tak však v prípade Esterházyho paláca, na ten sa zabudlo na všetkých úrovniach mesta už dávno.  Všetci, aj doterajší, novodobí  primátori  mesta a aj župani BSK si tiež akosi naň nespomenuli. Tento palác stojí v Bratislave od roku 1658. Viaže sa k nemu veľmi bohatá história aj z čias Rakúsko-Uhorska. Pamätníci hovorili, že palác bol z jeho pivníc prepojený až na hrad podzemnou chodbou. Neviem akosi pochopiť a isto aj väčšina starých Bratislavčanov, že prečo sa na obnovu a záchranu takejto  skvostnej pamiatky nikdy v minulosti a žiaľ ani v poslednej dobe nenašli a nenachádzajú peniaze. Veď ešte v 80. tych rokoch sa v ňom bývalo. Potom sa jeho obyvatelia z neho vysťahovali, dostali náhradné byty a palác začal chátrať a dnes je z neho ruina. Neodpustiteľná chyba! Na čo všetko sa už premrhali finančné prostriedky v tomto štáte? Naši pamiatkari to akosi nechcú vidieť a nevidia aj to, v akom stave sa nachádza ďalšia kultúrna pamiatka, Mikulášsky kostol, na hradnom návrší, ktorý je vzdušnou čiarou len cca 100 m opodiaľ.

Mám taký pocit, že to, čo sa nám z mestských pomerov postupne, tak ako do nášho mesta začali prichádzať ľudia z ostatných kútov Slovenska, začalo vytrácať, je úcta k mestským  veciam a tým aj k jeho pamiatkam. Dobre si pamätám, ako kedysi vyzerala Mikulášská ulica a ako vyzerá dnes. Veď po patrónovi tohto kostola  bola od  pradávna pomenovaná. No bohaté firmy, ktoré si na nej postavili honosné penzióny, by mohli hádam dovidieť aj trošku ďalej, kde kostol stojí, na jeho okolie, veď jeho zveľadenie by povznieslo celú ulicu na vyšší level a získala by, ako taká, aj vyššiu historicko-kultúrnu a turistickú hodnotu. Určite by to ocenili aj generácie, ktoré prídu po nás.

Ladislav Hofierka, Bratislava, foto: lh