V Starom Meste sa už nedá ani v pokoji posedieť či poprechádzať

V starom meste sa už nedá ani v pokoji posedieť či poprechádzať - 4-6617fb7879a0103b1d8d5bae685c8cba867415a8

Do redakcie nám prišiel e-mail od Bratislavčanky Ľubice, ktorá je rodáčkou z Bratislavy a vždy sa rada prechádzala po centre, čo je podľa nej príjemné aj v týchto dňoch, keď slnko svieti a všetko kvitne, keby to nebolo sprevádzané nepríjemnými javmi ako sú napríklad žobrákmi. Stačí sa vraj prejsť od Poštovej ulice po Kamenné námestie a máte o nepríjemný zážitok postarané.

Vo viacerých európskych mestách sú "aktivity" žobrajúcich v centre zo zákona zakázané a polícia si to vie dokonale ošetriť. U nás sa tento neduh práve opačne stále viac rozmáha. S prvými jarnými lúčmi slnka som si chcela v pokoji posedieť na Nám. 1. mája v parčíku. Lavičky boli skoro úplne obsadené až do chvíle, kedy sa objavil mladý muž (zrejme pod vplyvom nejakých omamných látok), ktorý začal obťažovať oddychujúcich agresívnym žobraním. Akonáhle mu nebolo vyhovené, rozhodol sa vyliať si svoj hnev zúrivým krikom a oplzlými nadávkami. Radšej sme sa v momente všetci rozpŕchli. Chcela som sa obrátiť na hliadkujúcu políciu, no žiadna sa v širšom okolí nenachádzala, hoci parčík je priamo pred palácom prezidenta.

Ďalšou nepríjemnou skupinou a hanbou v našom Starom Meste sú jehovisti, ktorí buď stoja ako soľné stĺpy, alebo nepríjemne obťažujú okoloidúcich. Sú to väčšinou ľudia zjavne v produktívnom veku a na rozdiel od žobrákov, ktorí si za svoj stav v niektorých prípadoch ani vlastne nemôžu, títo si za svoj status evidentne dobrovoľne môžu. Keďže nie sú ako sekta registrovaní, nenosia ani žiadnu vizitku totožnosti (na rozdiel od príslušníkov predávajúcich  Notabene), tak neviem, kto toto dovolil a dokedy to ešte musíme trpieť. Ich drzosť už dávno presiahla hranice slušnosti, keď sú schopní sa vám pod rôznymi zámienkami doslova votrieť do domu, aj do bytu a človek má zrazu problém sa ich zbaviť. Veď to určite zo skúsenosti pozná asi každý.

Preto neviem pochopiť, prečo by mal slušný človek, ktorý sa chce len pokojne poprechádzať, byť nedobrovoľne obmedzovaný a slovne hrubo napádaný. Rada podporím slušného človeka, keď to potrebuje, väčšinou mu kúpim nejaké jedlo, ale prečo by som mala mať výčitky a byť stresovaná, že nepodporím každého, kto to možno ani na stravu nepotrebuje. Niektorým uliciam som sa rozhodla úplne vyhýbať a radšej ich obchádzať, pretože už dopredu viem, že tam zase budú na mňa čakať nepríjemné pocity. Prosím, skúste navrhnúť rozumný spôsob (aby som v tom nebola sama), ako by sa dalo s týmto neduhom v centre vysporiadať a na koho kompetentného sa obrátiť. Alebo si radšej ešte počkáme, kým na nás budú útočiť aj satanisti a im podobné sekty? Poraďte.

Lokálpatriotka Ľubica Juračková