Karloveské rameno revitalizujú, zvýšiť chcú jeho prietočnosť

Karloveské rameno v Bratislave revitalizujú. Ochranári tak chcú zvýšiť jeho prietočnosť, zlepšiť tunajší vodný režim a umožniť efektívnejšiu migráciu a rozmnožovanie rýb.

Samotné práce boli rozdelené na dve etapy. V prvej, ktorú realizovala v roku 2014 Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), bolo odstránené opevnenie na vtoku a prečistený bol krátky horný úsek ramena. Na tieto práce v tomto roku nadviazalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ).

V celom úseku ramena združenie odstraňuje od polovice apríla nánosy a umelé násypy, ktoré tvorili neprirodzené bariéry. Ukončenie prác je plánované tento týždeň. "Prietočnosť ramena sa po revitalizácii zvýši v priemere o 94 dní v roku, čo prispieva k zlepšeniu vodného režimu, umožní efektívnejšiu migráciu a rozmnožovanie rýb v ramene a obnoví pôvodné hniezdne a potravné biotopy viacerých druhov vtákov," priblížil pre TASR Andrej Devečka z BROZ.

Revitalizácia Karloveského ramena prispeje podľa neho aj k lepšiemu zavodneniu, zlepší sa prúdenie v ramene a zníži sa miera akumulácie sedimentov, čo bude pozitívne vplývať na kvalitu a výdatnosť vodného zdroja Sihoť.

Podľa Devečku táto aktivita je príkladom dobrej spolupráce organizácií spadajúcich pod rezort životného prostredia a mimovládneho sektora. "Na revitalizácii sa spolupracuje so Štátnou ochranou prírody SR a so Slovenským vodohospodárskym podnikom. Zároveň je aktivita realizovaná v spolupráci s BVS, nakoľko je významná aj pre vodný zdroj Sihoť, kde sa očakáva zlepšenie kvality podzemných vôd," priblížil.

V koryte Karloveského ramena došlo v minulosti k vybudovaniu kamenných prehrádzok v oblasti vtoku a k zúženiu prietoku vybudovaním mosta. "Vplyvom viacerých úprav došlo k významnému narušeniu prepojenosti s hlavným korytom Dunaja, a tým aj k ovplyvneniu vodnej dynamiky, ktorá je práve pre biotop lužného lesa kľúčová," uviedol Devečka. Ako tvrdí, dynamikou tečúcej vody je podmienený taktiež vznik špecifických biotopov ako sú štrkové lavice alebo kolmé erózne brehy, ktoré boli v minulosti prirodzenou súčasťou dynamických procesov ramena a predstavujú významné hniezdne a potravné biotopy pre viacero druhov živočíchov. "Stav pred revitalizáciou bol z pohľadu zabezpečenia priaznivého stavu uvedených biotopov nedostatočný," uviedol Devečka s tým, že prietočnosť ramena v priemere bola na úrovni 222 dní v roku.

Karloveské rameno s ostrov Sihoť boli v roku 2012 pre svoje prírodné hodnoty vyhlásené za chránený areál a sú taktiež súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy a chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy, ktoré spadajú pod európsku sieť chránených území NATURA 2000.

(TASR)